Vážny: Z peňazí EÚ v roku 2016 vyčerpáme miliardu

Predpokladá to podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD), zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Slovensko môže v novom programovom období vyčerpať z európskych peňazí zhruba 15,6 mld. eur.

"Už bola úspešne spracovaná a uhradená prvá žiadosť o platbu prijímateľa v programovom období 2014 - 2020 v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia v objeme 4 mil. eur pre realizáciu malých obnoviteľných zdrojov," informoval agentúru SITA Vážny. Ako poznamenal, časť projektov je fázovaná, resp. refundovaná napríklad v operačných programoch Integrovaná infraštruktúra a Ľudské zdroje. "Tieto projekty už v súčasnosti generujú výdavky na stavebné práce alebo na zamestnanosť. To znamená, že vstúpia do čerpania nárazovo po uzavretí nových zmlúv o nenávratný finančný príspevok," uviedol vicepremiér.

Rozdelenie projektov na dve časti umožnilo ich financovanie zo zdrojov EÚ v predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013, s možnosťou dočerpania do konca minulého roka, a tiež v súčasnom novom období.

Vážny tvrdí, že v novom programovom období je kladený dôraz na kontrahovanie projektov už od začiatku. Je to podľa neho základný predpoklad pre následnú úspešnú a včasnú realizáciu aktivít a efektívne čerpanie prostriedkov. "Musím povedať, že ukončovať staré obdobie a zároveň nastaviť procesy na čerpanie ďalších 15,6 mld. eur do roku 2023 (vrátane dočerpania) bolo mimoriadne náročné pre všetkých, ktorí s eurofondami pracujú. Myslím, že sme všetci urobili dobrý kus práce," dodal Vážny.

Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn upozornil, že z nového programového obdobia už uplynuli dva roky a s čerpaním eurofondov sa takmer nezačalo. "Je preto vysoko pravdepodobné, že ani v tomto programovacom období nebude transparentnosť na prvom mieste a na konci programovacieho obdobia opäť zažijeme čerpací finiš so všetkými negatívami a rizikami," uviedol Kuhn pre agentúru SITA.

Na Slovensku sa podľa analytika už od vstupu do EÚ považuje za základné kritérium úspešnosti využívania eurofondov percento čerpania. A nie to, ako zmysluplne sa využívajú, či prispievajú k deklarovaným cieľom, teda k znižovaniu regionálnych rozdielov. "Základným problémom eurofondov je netransparentnosť celého procesu rozhodovania o ich prideľovaní a následnom čerpaní," uviedol Kuhn. Za exemplárny prípad označil tzv. nástenkový tender.

Hektické čerpanie eurofondov predošlého programového obdobia na poslednú chvíľu môže podľa analytika výrazne zvýšiť riziko, že sa pri kontrahovaní, tendrovaní, alebo samotnej realizácii projektov spravili chyby, ktoré budú mať za následok vracanie peňazí do rozpočtu EÚ.