JERUZALEM - Islamská náboženská nadácia wakf, ktorá spravuje Chrámovú horu v Jeruzaleme, sa dnes postavila proti najnovšiemu rozhodnutiu izraelskej vlády, aby bola pri Múre nárokov vyhradená zóna pre spoločné modlitby neortodoxných veriacich - mužov a žien.
Toto moslimské stanovisko môže zmariť snahy Izraela, ktorý sa pokúša zmierniť napäté vzťahy s neortodoxnými židmi. Tí žiadali o právo modliť sa pri Múre nárekov v súlade so svojimi zvykmi.
Po troch rokoch rokovaní izraelská vláda minulý týždeň odobrila návrh, aby sa miesto spoločných modlitieb mužov a žien - nazývané Hazrat Jisrael - nachádzalo na južnom konci Múru nárekov, pod Robinsonovým oblúkom, kde sa takéto modlitby už v minulosti konali, i keď neoficiálne.
Podľa nového systému sa veriaci budú môcť vo vyhradených priestoroch modliť buď oddelene alebo spolu - podľa svojho želania alebo zvyklostí kongregácie, ku ktorej sa hlásia.
Agentúra AP však pripomína, že napätie vo vzťahoch medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi vyvolávajú akékoľvek zmeny na Chrámovej hore, ktorá je posvätná pre moslimov i židov.
Predstavený mešity na Chrámovej hore Umar Kiswání dnes vyhlásil, že moslimovia najnovšie rozhodnutie Izraela nikdy neprijmú.
Rovnaké stanovisko začiatkom tohto týždňa vydala aj palestínska samospráva, ktorá predložený návrh označila za ďalší pokus Izraela o posilnenie svojej prítomnosti na Chrámovej hore.
Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov, okrem Múru nárekov a Malého múru, zbúraná pod úroveň terénu. Mnohé časti hradby sú dnes súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru nárekov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies