Luciu Vráblicovú energeticky dobíja potlesk divákov

„Potlesk je pre herca najväčšia odmena. Keď dohráte predstavenie a v divadle máte sto ľudí, z ktorých polovica plače, a keď sa tak rozhliadnete a vidíte tie vďačné tváre a tí ľudia sa postavia a tlieskajú, tak vtedy mi treba vždy hlboký nádych, aby som sa sama nerozplakala. Hlavne im vždy veľmi poďakujem a trošku si tú energiu, ktorú som im počas predstavenia dala, zase do seba trošku absorbujem,“ poznamenala v rozhovore pre agentúru SITA.

Sympatická herečka sa podľa vlastných slov takto vyrovnáva aj s nedostatkom spánku, ktorý je pri jej profesii takmer každodennou rutinou.

„V práci sa každopádne nenudím. Suseda bola teraz na materskej, a keď sme sa minule stretli, pozrela na mňa taká bledá... Tak sa jej pýtam, 'Čo ti je?' A ona, 'Vieš, nastúpila som do práce, od ôsmej do šestnástej a nič nestíham...' No tak my to takto nemáme. Keď treba točiť, niekedy je nástup aj na pol šiestu ráno a v divadle končíme okolo jedenástej v noci a vtedy sme zas tak nabudení z predstavenia, že nie a nie zaspať, čiže tie noci sa nám tak skracujú, ale hádam to raz dobehnem. Spánok je predsa len dôležitý rituál v živote človeka. Rada by som ho občas aj dodržala,“ zažartovala sympatická interpretka, ktorá popri nedávno uvedenom muzikáli Madame de Pompadour účinkuje na Novej scéne ešte v tituloch Pokrvní bratia, Charleyho teta a Bajaja, pričom diváci ju môžu v súčasnosti vidieť i v kriminálke Bod nula Divadla Aréna či v Šialených nožničkách Teatra Wüstenrot.

Vráblicovej hlas okrem toho už dlhé roky znie z éteru Rádia Devín a aby toho nebolo málo, herečka od začiatku roka účinkuje i v seriáli ZOO. „V seriáli stvárňujem pani Fičíkovú z ministerstva, ktorá je veľmi nepríjemná. No točiť so zvieratkami je fantázia. Keď som prišla prvýkrát na pľac, hneď sme spolupracovali s kolegyňou Mášou, s tridsaťročnou opičkou... Na druhej strane, nie je to ľahké. To zvieratko si žije svoj vlastný život a človek si musí na jeho prítomnosť jednoducho zvyknúť,“ poznamenala 42-ročná Bratislavčanka, ktorá je však i napriek preplneným dňom nadmieru spokojná s tým, čo robí.

„Mám úžasnú prácu. Divadlo herca neskutočne napĺňa, tak isto práca v dabingu, keď dostanete peknú postavu, je fantastická robota, rozhlas milujem a točím tiež veľmi rada, takže čo viac si vlastne môžem priať,“ podotkla na záver.