Popularita jubilantky Jiřiny Bohdalovej zasiahla niekoľko generácií

Dáma českého filmu patrí už desiatky rokov k najobľúbenejším a najobsadzovanejším umelkyniam. "Bohdalka" si svojím výnimočným talentom získala priazeň divákov nielen v kultových komédiách ako Světáci (1969), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970) alebo Ženy v ofsajdu (1971), ale aj v dramatických snímkach Ucho (1970) či Corpus delicti (1991).

Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe vo vtedajšom Československu. Už odmalička bola k herectvu vedená svojou matkou, ktorá ju sprevádzala na konkurzy do barrandovských ateliérov i do divadiel. Po štúdiách na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) získala angažmán v divadle ABC v čase, keď tejto pražskej scéne šéfoval Jan Werich. Od roku 1967 bola členkou pražského Divadla na Vinohradech. Dlhé roky excelovala v Divadle Na Jezerce v hre Lásky paní Katty, kde sa po prvý raz stretla na javisku aj so svojou dcérou, dnes populárnou českou herečkou Simonou Stašovou. Divadelné dosky pokorila aj úlohami Lízy v Pygmalione, Frosiny v Moliérovom Lakomcovi, Doriny v Tartuffovi a postavou Kláry v Hubačovom Domě na nebesích.

Vo filme meno Bohdalovej po prvý raz zaznamenali v komediálnej nemej snímke Pižla a Žižla na cestách (1937). Z jej začiatkov pred kamerou treba spomenúť filmy Král králů (1963), Hvězda zvaná Pelyněk (1964), Bílá paní (1965) alebo Dáma na kolejích (1966). Nezabudnuteľnými sa stali herečkine kreácie v dielach, ktoré patria do zlatého fondu československej kinematografie, ako napríklad Světáci (1969), Ucho (1970), Pěnička a Paraplíčko (1970), Ženy v ofsajdu (1971), My všichni školou povinní (1984), F.L. Věk (1970) a legendárni Chalupáři (1975). Svoj nezameniteľný hlas prepožičala mnohým kresleným, predovšetkým večerníčkovým postavičkám a vytvorila tak deťom úžasný rozprávkový svet. Nezabudnuteľné sú jej Večerníčky, napríklad Pohádky z mechu a kapradí, Rákosníček, Malá čarodějnice, O Skřítku Racochejlovi a mnohé iné.

Na televíznej obrazovke začali vo dvojici s hercom Vladimírom Dvořákom vystupovať v programe Televarieté, ktorého scenáre písal Dvořák. Dvojica aj relácia si získali sympatie divákov.

Počas svojho plodného umeleckého života dostala Jiřina Bohdalová viacero prestížnych ocenení. Ako tretia sa umiestnila v ankete Kráľ filmového úsmevu storočia, a to hneď za Vlastom Burianom a Vladimírom Menšíkom. Dvakrát získala Českého leva. Prvýkrát v roku 1993 za hlavnú úlohu vo filme Nesmrtelná teta a druhýkrát za stvárnenie postavy Fany v rovnomennom filme z roku 1995. Mnohokrát vyhrala českú televíznu divácku cenu TýTý v kategórii najobľúbenejšia herečka a v roku 2003 si na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach (SR) prevzala ocenenie festivalu Art Film - Hercova misia. Je držiteľkou Ceny Thálie za celoživotné majstrovstvo v obore činohra (2010) aj laureátkou nižšieho štátneho vyznamenania Českej republiky Medaile Za zásluhy (2013).