FOTO New York City: Black Friday alebo „Handry naše každodenné“

Na medzinárodnom letisku Galeao v Riu stojíme už asi 40 minút v trojkilometrovom rade ako na karnevale, čakajúc na „check-in“ do New Yorku. Je asi osem hodín večer, skoro všetky lety American Airlines smerujúce do USA odchádzajú približne v rovnakom čase, ale na odbavenie pasažierov do piatich metropol Spojených štátov im stačia dva pulty. Tu dole na juhu predsa „máme čas“... Zrazu si všimnem staršiu elegantnú dámu v dôchodkovom veku, ako hádže jednou rukou svoje obrovské kufre na pás pri registračnom pulte... „Sleduješ tú pani? Ona má prázdne kufre?“ „Čo ja viem...Videl som už posilňovať ľudí v dôchodkovom veku.“Po ďalšej chaotickej polhodine zisťujeme, že zrazu „nemáme čas“ a náš let napokon stíhame aj vďaka tomu, že nás z bezpečnostnej kontroly zamestnanci letiska urýchlene eskortujú rovno do lietadla, aby sme stihli odlet v poslednej chvíli. Do Boeingu doslova vpadneme, odlet ako z telenovely...

Nasledujúci deň okolo obeda si už s kamarátom vykračujeme po Manhattane. Máme zvláštny pocit, ako keby sme to tu celé poznali, a vlastne sa tomu ani nečudujem, keďže toto mesto vytváralo kulisu mnohým legendárnym americkým filmom, ako o tom spieva Alicia Keys. Sme uzimení, trošku aj ospalí, ale aj ako-tak vysmiati, veď sme predsa v New Yorku! Prvýkrát. Podotýkam, deň predtým bolo v Riu asi 32 stupňov Celzia, tu je príjemných 6, fúka vietor a aby bolo ešte veselšie, aj na nás poprcháva. Na známom „kruháči“ Colombus Circle sa napokon vzdávame počasiu a bežíme do prvých možných dverí, aby sme sa konečne zohriali. Pred dažďom sa schovávame v kaviarni nákupného domu Time Warner Center a spoza mojej trojdecovej americkej kávičky, ktorá síce chutí otrasne, ale aspoň je horúca, si všimnem na chodbe výklad: Armani Exchange – SALE! „Poďme sa pozrieť, vidím tam nejaké zľavy...“ „Prosím?! Povedal si, že nemáš už ani na kávu!“ „Na kávu nie... ale na Armaniho možno áno!“ Vo dverách nás víta slečna: „Dnes máme všetko s päťdesiat percentnou zľavou, džentlmeni!“ „Wow, no tak toto je správa dňa, to určite bude iba za 1500 dolárov,“ myslím si ironicky. Odpovedám však slušne a s patričným americkým úsmevom. Zrazu sa na mňa diskrétne obráti môj kamarát s košeľou v ruke: „Ty, počúvaj ma, koľko je v eurách 70 dolárov mínus 50 percent?“ „Prosím? No to ani nechci vedieť...!“ Ďalšiu hodinu strávime obaja v skúšobných kabínkach. Nie že by sme boli nejako špeciálne zaťažení na odievanie, ale Armaniho za 35 eur si doma rozhodne nekúpim, a to nehovorím o tom, že večer ideme do divadla - ako kultúrne zainteresovaní chlapci sme si hneď na prvý večer naplánovali návštevu divadla, samozrejme na Broadwayi. Macbeth s Ethanom Hawkeom v hlavnej úlohe znie lákavo a sľubne. „Som ledva tri hodiny v New Yorku a hneď o 150 eur ľahší!“ „No ale o tri nákupné tašky ťažší, takže bacha na batožinu...“ Závan blížiacich sa výpredajov sme pocítili aj večer v Lincolnovom centre počas prestávky spomínaného – pomerne nudného – divadelného predstavenia. V bufete sme dostali zľavu na whisky od milej barmanky: „Dajte si dve, tú druhú vypijete cez pauzu a bude vás to stáť v akcii iba (v prepočte) 30 eur.“ To je fakt lacné! Výborne, berieme!" Cez prestávku vidím vedľa baru stôl s poldecákmi a menovkami, za ním stojí policajt. „Dobrý... Máme tu dve whisky...“ „Identifikujte sa, prosím!“ Po úspešnej identifikácii pasom si štrngáme na náš výlet výpredajovou škótskou.

(Manhattan)

Čo urobíte, keď sa ocitnete na tri noci v New Yorku? V prvom rade neviete, kam skôr, aby ste z toho všetkého videli čo najviac, lenže keď vonku neustále leje a je nepríjemná zima, vaše možnosti sa výrazne okresajú. My tak najskôr využívame pár slnečných a suchých hodín na zrýchlenú prehliadku Manhattanu, ale keď nás počasie znova prinúti „vybodnúť“ sa na všetky tie mosty, sochy a mestské štvrte všetkých národov na svete, sadáme si do prvého jazzového klubu vo West Village a nasávame atmosféru tohto pulzujúceho, multikultúrneho mesta. „Prečo tu odo mňa na ulici furt všetci pýtajú cigarety?“ „Môj zlatý, nie preto, lebo si pekný, ale preto, lebo stoja 8 eur!“ Nám ešte ostali nejaké z letiskových „duty free“ shopov, vám odporúčam, aby ste si v prípade potreby tiež nejaké pribalili. Ceny sú, mimochodom, o niečo vyššie ako v bratislavskom centre mesta, poldeci na Manhattane vás vyjde možno aj 8 eur, ale podľa mojich skúseností a tiež podľa sympatií vám občas nalejú aj deci, či dve, pretože „You will be fine!“ Za výdatný obed v Hard Rock-u na Times Square zaplatíte 20 eur. Ak viete čo je americká porcia, budete nad mieru spokojní a po týždni možno aj tlstí. Čo sa týka služieb všeobecne, sú na nezaplatenie.

Celá naša zemeguľa, ani samotný New York nemôže byť tak veľký, aby sme na Deň vďakyvzdania nestretli práve našu spoločnú kamarátku z Budapešti uprostred Times Square. Dnes už viem, že to bol osud... Mimochodom, počas svojich ciest som sa naučil, že človek skrátka nikde nemá anonymitu, preto si vždy treba dávať pozor, kde koho ohovára. „Chalani, pôjdete so mnou o polnoci na doorbuster?“ Nechápeme. „Ale veď na doorbuster! O polnoci otvárajú obchody, veď viete! Začína sa Čierny piatok s brutálnymi zľavami!“ rozpráva nám celá v očakávaní, ako keby mal prísť dnes večer predčasný Ježiško. Pred mojimi očami sa zrazu zo šachtovej pary a zo svetiel obrovských neónových reklám na zlomok sekundy zjavuje dáma na letisku v Riu de Janeiro a jej obrovské, jednoznačne prázdne kufre. „Aha, no jasné...!“

V historickom okienku treba spomenúť, že Black Friday alebo Čierny piatok sa datuje od 29. Novembra 1929, keď sa na Wall Street v New Yorku zrútila americká burza. Nasledovali roky hospodárskej krízy, napokon vojna. Ľudia si v tých časoch prenajímali izby vo výškových budovách, aby mohli vyskočiť z ich okien. Paradoxne, hneď po Dni vďakyvzdania, ktorý sa oslavuje vždy v posledný novembrový štvrtok a je pamätným dňom prvých pútnikov z Anglicka do Nového sveta, sa zase každoročne spúšťa tento nákupný ošiaľ, akoby bol pamiatkou tých, ktorí si v dôsledku hospodárskeho krachu siahli na život... 

(Manhattan)

Niečo pred polnocou kráčame k najväčšej a najznámejšej nákupnej ikone Spojených štátov, ktorá tvorí jeden samostatný blok uprostred Manhattanu. Na mape ju nájdete medzi 6. a 7. Avenue, ktoré sa tiahnu Manhattanom horizontálne a medzi 34. a 35. ulicou, ktoré krížia jednotlivé Avenue vertikálne. Macy’s na Herald Square bol postavený v roku 1902 s prvým eskalátorom, má 11 poschodí a vy neviete, ktorým smerom sa v ňom máte vybrať. Pred hlavným vchodom stojí niekoľko sto metrová rada... „Ty sa tam naozaj chceš postaviť?“ „Čo si...“ hovorím kamarátovi a vzápätí sa medzi kontajnermi a telefónnymi búdkami zakrádame nenápadne ako dve líšky medzi čakajúcich ľudí. Od dverí nás delí pár metrov, čo by sme dolárom dohodili... Známy scenár, ktorý poznáme z televízie, ako šialený dav o polnoci vyvaľuje dvere nákupného strediska a strháva sa besná bitka o blúzku a nohavice, sa tu vôbec nekoná. Uprostred noci je tu síce milión ľudí, vidíte tu aj takých, u ktorých je na prvý pohľad jasné, že bežne v tejto štvrti nenakupujú. Nikto sa však nejde pretrhnúť, nikto do mňa nedrgá, ľudia jednoducho nakupujú, predavačky sú ochotné, ceny mimoriadne prívetivé a mne sa nezačne točiť hlava z davu, ale z množstva tovaru, ktorý tu vidím. Vyzerá to tu v podstate ako v sobotu poobede v bratislavskom nákupnom centre, tiež je tam regiment ľudí, toto je akurát desaťkrát väčšie. Je tu ešte jeden dôležitý rozdiel, ktorý by som vyzdvihol - predavač/ka je tu pre vás, aj keď je pol druhej v noci a pri pultoch stoja tisícky ľudí.  Mne sa u nás doma občas stáva, že musím zaklopať na dverách obchodu, či môžem vstúpiť a či náhodou nevyrušujem, niekedy sa mi zíde do ruky aj palica, keby bolo treba niekomu pri pokladni jednu „zavesiť“... Tu mi to zjavne nehrozí, čo je veľmi príjemný a oslobodzujúci pocit. Po jedenástich poschodiach a skoro troch hodinách sa napokon vzdávame a ja si nič nekupujem, hoci som si vyhliadol a vyskúšal niekoľko zimných búnd, nohavíc, topánok a kadečoho ešte... „Poďme sa radšej vyspať, zajtra bude stále piatok...“ Kamoš mal pravdu, ráno bol ešte stále piatok a pri plánovaní nášho denného programu padali celkom jasné argumenty. „Počuj... A čo to múzeum? Nemali by sme tam ísť?“ „Tie kostry tam budú aj o rok. Poďme popozerať ešte nejaké handry, brat chce mikinu!“ „Máš pravdu, pozrieme si to inokedy, poďme...“ Na recepcií sa dozvedám, že najlepšie sa nakupuje v Downtowne, v Soho a okolí, sadáme na metro.

Niektoré dámy budú zrejme sklamané, „trojlitrovú“ luxusnú kabelku si tu možno nekúpite za 100 eur, ale mnohé vychytené značky ako napríklad Calvin Klein, GAP, Abercombie, Hollister alebo Tommy Hilfiger, ktoré sú u nás až smiešne predražené, alebo ich ani nedostať, sa tu pohybujú v cenovej kategórii H&M alebo nižšie. Limitované, dizajnové edície Adidasu, Nike či iných značiek tu idú rovnako ako dámsky Victorias Secret, kúpite ich za výpredajových 15-20 eur.  U Chanel či u Diora na 5. Avenue možno nebudete mať zážitky zo skvelých zliav, každopádne sa tam oplatí ísť a skúsiť šťastie. Mnohé obchody na svojich webových stránkach už dopredu hlásia, akú zľavu budú mať na ktorý tovar a ak ste bystrý, môžete si uloviť napríklad MacBook za 200 eur. Priznám sa, vôbec nemám rád vybité, ligotavé značky cez pol hrude a na čele, ale na kvalitné oblečenie nedám dopustiť, hlavne za takéto ceny. Môj kufor to vzdáva, bojím sa že sa mi rozpadne uprostred ulice, banková karta bije na poplach, je sobota večer, čas ísť – teraz už rovno – domov...

O rok neskôr už nie náhodou, ale zámerne kupujem letenku do New Yorku v termíne Black Friday. New York je famózny aj bez hromadných výpredajov, ale veď prečo nespojiť príjemné s užitočným? Čo som ostal dlžný tomuto mestu prvýkrát, aspoň sčasti sa snažím vynahradiť počas mojej druhej, už dlhšej návštevy. Prvého decembra je v meste tak teplo, že sa prechádzam po Central Parku iba v jednom fajnovom vlnenom, samozrejme úplne novom a mega značkovom pulóvri za 10 eur a rozmýšľam či som nezabudol na niečo dôležité ešte pred odletom domov... Aha! Vyhodiť všetky cenovky, visačky, obaly, bloky aj škatuľky do prvého koša!

(Manhattan)