OECD Slovensku prognózuje ekonomický rast cez tri percentá

V tomto roku by podľa nej mala ekonomika Slovenska rásť o 3,1 %, v budúcom roku o 3,2 %. Dôvodom spomalenia dynamiky hospodárstva je podľa organizácie predovšetkým vyprchanie faktoru dobiehajúceho čerpania eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia.

Nižšie verejné investície by však v ďalších rokoch mali čiastočne vykompenzovať priame zahraničné investície, pričom hospodársky rast by mal byť ťahaný hlavne silným domácim dopytom. "Spotreba domácností bude opäť posilňovať vplyvom zlepšujúcich sa výsledkov na trhu práce, nízkej inflácie a rastúcich disponibilných príjmov. Nižšie verejné investície budú sčasti kompenzované novými priamymi zahraničnými investíciami v automobilovom priemysle,“ konštatuje v prognóze OECD. Spotrebiteľské ceny by pritom mali naďalej klesať rovnako ako vlani aj v tomto roku o 0,3 %. Situácia by sa mala otočiť v budúcom roku, kedy by mala harmonizovaná inflácia dosiahnuť 0,9 %.

Organizácia v materiáli taktiež konštatuje, že napriek silnému hospodárskemu rastu a zlepšenému výberu daní skončili verejné financie vlani horšie, ako sa pôvodne očakávalo. Deficit dosiahol 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Fiškálna konsolidácia by však mala pokračovať a podľa prognózy OECD bude schodok verejných financií klesať v tomto roku na 2,3 % a v budúcom roku na 1,6 %.

V tomto smere organizácia pozitívne víta rozbiehajúcu sa iniciatívu Hodnota za peniaze, ktorá by mala zvýšiť fiškálny priestor pre manévrovanie a financovanie prorastových opatrení. Zároveň však opakuje aj svoje odporúčania z posledných rokov, že Slovensko by malo zaviesť aj viacročné výdavkové stropy, ktoré by pomohli dodržiavať rozpočtovú politiku a predovšetkým by zabránili nadmerným výdavkom v dobrých časoch.

Pre pokračovanie procesu približovania Slovenska k príjmom najvýkonnejších ekonomík OECD však bude potrebné tiež zvýšiť rast produktivity. Ten je síce vyšší, ako priemer členských krajín organizácie, po kríze v rokoch 2008-2009 však výrazne spomalil. Prvoradou úlohou Slovenska v tomto smere je podľa odporúčaní OECD reforma vzdelávacieho systému. Rozšíriť by sa mali vzdelávacie príležitosti a kapacity pre získavanie nových zručností potrebných na meniacom sa pracovnom trhu.

Štrukturálna nezamestnanosť totiž na Slovensku zostáva naďalej vysoká, a to predovšetkým medzi marginalizovanými skupinami, kým niektoré sektory ekonomiky hlásia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. "Štrukturálne reformy, ktoré znížia nezrovnalosti medzi požiadavkami a ponukou na trhu práce by zrýchlili rast produktivity,“ píše sa v prognóze organizácie, ktorá predpokladá, že nezamestnanosť sa bude naďalej postupne znižovať z vlaňajších 11,5 % cez tohtoročných 10,4 % až na budúcoročných 9,6 %.