Tichý oceán pomaly zaniká, upozorňuje slovenský geograf

"Pod morskou hladinou sa zemská kôra nerozpína, ale podsúva sa pod okolité kontinenty, na jednej strane pod Áziu a na druhej strane pod obe Ameriky. Na týchto miestach vznikajú zemetrasenia, ktoré vyvolávajú vlny cunami," vysvetlil Činčura s tým, že najväčší svetový oceán pomaly zaniká. "Netreba z toho však robiť drámu, pretože už sa to pomaly deje 170 miliónov rokov. Jeho vodná plocha sa stráca tempom 0,54 hektára ročne, čo je pri jeho rozmeroch zanedbateľné množstvo," doplnil Činčura.

Nepokojných miest, teda časovaných bômb, je na našej planéte viac. Niektoré z nich sú v husto obývaných častiach sveta. "Je to napríklad mediteránska oblasť, od Španielska, cez Taliansko s jeho činnými sopkami, grécke sopečné ostrovy až do Malej Ázie. V tejto oblasti vzniká napätie z toho, že sa Africká litosférická platňa tlačí pod Euroázijskú. Hromadí sa tlak a vznikajú otrasy či zemetrasenia," konštatoval Činčura.

Rizikovým miestom je aj najľudnatejší americký štát Kalifornia, na ktorého území sa nachádza známy tektonický zlom, San Andreas. "Časť Kalifornie leží na Pacifickej platni, kde je napríklad aj Los Angeles. Na druhej strane, San Francisco sa nachádza na Severoamerickej platni. Pri nich nejde o ich podsúvanie, ale obe platne sa pohybujú paralelne pozdĺž zlomu San Andreas. Ide o to, že Pacifická platňa sa snaží predbehnúť Severoamerickú. Raz by sa preto mohlo stať, že Los Angeles bude ležať severnejšie ako San Francisco, pričom v súčasnosti je to naopak. Napätie v tejto oblasti však vedie k zemetraseniam. Všetci tam žijú s predstavou, že raz to veľké zemetrasenie príde," dodal slovenský vedec, ktorý vo svojich knihách skúmal vplyv sopiek na ľudské dejiny alebo aj to, či sa v minulosti odohrala biblická potopa sveta.

"Celosvetová povodeň nemôže vzniknúť, lebo nemôže na celom svete v rovnakom čase 40 dní a nocí pršať, ako píše Biblia. Ale každá kultúra, ktorá hovorí o potope sveta, však zažila vo svojej histórii niečo katastrofické, či už to bolo vyvolané atmosférickými javmi ako sú cyklóny, hurikány alebo vnútornými silami Zeme, napríklad podmorské zemetrasenia, ktoré vytvorili ničivé vlny cunami. Dochádzalo teda k izolovaným katastrofám v jednotlivých častiach sveta, ale pri ich vnímaní planéty sa potom z takejto kataklizmy stala potopa sveta," uzavrel Činčura.