Priamo na divadelnom javisku zomrel 17. februára pred 340 rokmi francúzsky dramatik, autor komédií, herec Jean-Baptiste Poquelin, umeleckým menom Moliere, ktorého hry ako napríklad Tartuffe, Lakomec či Mizantrop sa dodnes hrajú na svetových divadelných scénach.
Popredný predstaviteľ francúzskeho klasicizmu 17. storočia znamená pre komédiu to, čo William Shakespeare pre tragédiu.
Nezachovalo sa veľa o tom, čo by mohlo objasniť život tohto herca a predovšetkým významného autora komédií. Jeho život je zakrytý rúškom tajomstva. O to väčšia je však sláva a nesmrteľnosť, ktoré získal vďaka svojim komédiám. Jeho diela ako napríklad Lakomec, Tartuffe, Meštiak šľachticom, Škola pre ženy, Zdravý nemocný či Don Juan a mnohé iné, v ktorých sú humorne vykreslené postavy s pokriveným charakterom, nestrácajú na svojej aktuálnosti ani v súčasnosti.
Jean-Baptiste Poquelin sa narodil v Paríži ako syn dvorného čalúnnika a komorníka francúzskeho kráľa. Pokrstili ho 15. januára 1622. Napriek otcovým nádejam, že najstarší syn Jean-Baptiste Poquelin raz preberie po ňom rodinný obchod, všetky myšlienky a obdiv tohto mladého chlapca sa upierali len jedným smerom - k umeniu zvanému divadlo. Jedného dňa sa Jean-Baptiste Poquelin napriek otcovej vôli vzdal rodinnej tradície a postavil sa na dosky, ktoré znamenajú svet. Opona sa dvihla a na divadelné javisko 17. storočia vošiel muž, ktorý svojimi dielami dobyl svet, muž, ktorého milovalo i nenávidelo celé Francúzsko – umeleckým menom Moliere.
So skupinou zanietencov založil divadelnú skupinu L'Illustre Théâtre (Slávne divadlo), ktorá však kvôli dlhom v roku 1645 zbankrotovala. V tom istom roku začal účinkovať v kočovnej spoločnosti herca Charlesa Dufresnea a celých 13 rokov spolu cestovali a hrali po francúzskom vidieku. Moliere počas týchto rokov spoznal rôzne odtiene ľudskej povahy a stýkal sa s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev, čo využil najmä vo svojej neskoršej dramatickej práci. Po návrate do Paríža v roku 1658 hral Moliere v Louvri, aj v paláci Petit Bourbon.
Svoju dramatickú prvotinu - Smiešne preciózky predstavil 18. novembra 1659 v Petit Bourbon. Toto dielo je považované za jedno z jeho najlepších a je to vôbec prvý z jeho pokusov vysmiať sa určitým manierom, bežným vo vtedajšom Francúzsku.
Aj keď Paríž za vlády kráľa Ľudovíta XIV., plný intríg a pokrytectva, poskytoval umelcovi bohaté inšpirácie, nenašlo sa veľa ľudí, ktorí prijímali komédie s nadšením. Neprajníkov, ktorí bránili Molierovi a jeho divadelnej skupine uvádzať hry na javisku, však bolo neúrekom. Mnohé z nich ako napr. Tartuffe či Don Juan boli okamžite po premiére stiahnuté z programu a zakázané. Veď hry, v ktorých sa autor vysmieval lakomcom, pokrytcom, svätuškárom či záletníkom čerpali inšpiráciu predovšetkým zo života vyššej spoločnosti a cirkvi, čo vyvolávalo veľkú nevôľu.
Moliere sa však napriek všetkému vytrvalo venoval divadelnej tvorbe až do smrti. Nasledujúce generácie spisovateľov, divadelných kritikov či hercov boli povďačné jeho odvahe a tvrdohlavosti, vďaka ktorým po sebe zanechal veľké umelecké bohatstvo.
Francúzsky dramatik a herec Jean-Baptiste Poquelin, umeleckým menom Moliere zomrel 17. februára 1673 v rodnom Paríži. Dožil sa 51 rokov. Súborné vydanie Molierových hier vyšlo v roku 1734.
Molierove diela preložili do mnohých svetových jazykov a ovplyvnili tak mnohých spisovateľov nasledujúcich storočí. O nesmrteľnosti jeho diel svedčí predovšetkým fakt, že aj dnes sú jeho komédie vďačným a obľúbeným námetom pre divadlo i film.
Zdroj: TASR
Autor: Redakcia Netky
