Jiří Suchý dnes oslávi 85 narodeniny

Rodák z Plzne (*1.10.1931), spevák, skladateľ, textár, herec, dramatik a spisovateľ spojil svoju celoživotnú dráhu s hudobným Divadlom Semafor. Názov Semafor vznikol zložením prvých slabík slovného spojenia sedm malých forem se-ma-for.

V Prahe žije Jiří Suchý od roku 1936. Začínal ako výtvarník v ateliéroch na Barrandove, neskôr v propagačnej tvorbe, od roku 1955 hral na bendžo a spieval v skupine Accord Club Viktora Sodomu staršieho v pražskej Redute, tam sa zoznámil s Miroslavom Horníčkom a v roku 1956 aj s Jiřím Šlitrom. V roku 1958 bol spoluzakladateľom Divadla Na zábradlí. Prvou premiérou bol 9. decembra 1958 kabaret Kdyby tisíc klarinetů, podľa ktorého potom nakrútil v roku 1964 režisér Vladimír Svitáček rovnomennú filmovú komédiu.

Po roku účinkovania v Divadle Na zábradlí zakladajú Suchý so Šlitrom na Malej scéne divadla Ve Smečkách hudobné Divadlo Semafor. Prvou premiérou bola 30. októbra 1959 komédia Člověk z půdy. V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommra alternovali Miroslav Horníček a Miloš Kopecký. Hra mala na tú dobu neuveriteľných 228 repríz. Hitmi sa stali piesne Včera neděle byla, ktorú spievala Pavlína Filipovská, Pramínek vlasů a Dítě školou povinné. Pesnička Včera neděle byla bola v rokoch 1959 až 1965 najpredávanejšou platňou, jej predaj prekročil počet 340 tisíc kusov.

Šesťdesiate roky boli zlatou érou Semaforu. Na scénu prichádza séria inscenácií so Zuzanou, Zuzana je sama doma (1960), Zuzana je zase sama doma (1961), Zuzana není pro nikoho doma (1963) a Zuzana je všude jako doma (1965). V autorskom tandeme Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvorili desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli, hitmi boli Zuzana, Láska nebeská, Tu krásu nelze popsat slovy či Purpura. V roku 1969 mala premiéru úspešná hra Jonáš a doktor Matrace. Prvá úspešná éra divadla a dvojice Jiří Suchý – Jiří Šlitr skončila 26. decembra 1969 tragickým úmrtím Jiřího Šlitra.

Ťažké pre Suchého a Semafor bolo obdobie normalizácie, nastúpila cenzúra, v roku 1970 mal Semafor na pár dní dokonca zastavenú činnosť. Suchý totiž v roku 1968 podpísal 2000 slov, neskôr aj petíciu za prepustenie Václava Havla a vyhol sa aj podpisu takzvanej anticharty, za čo dostal zákaz vystupovať v televízii a rozhlase, nevydávali sa platne s jeho nahrávkami.

V roku 1984 začal spoluprácu s Radošinským naivným divadlom, spolu so Stanislavom Štepkom inscenovali hru Nevesta predaná Kubovi. Od roku 1970 je Suchého javiskovou partnerkou Jitka Molavcová. V 80. rokoch vytvorili sériu úspešných inscenácií so starnúcim kabaretiérom Jonášom a upratovačkou Žofiou Melicharovou. Prvou z nich bola hra v roku 1985 Jonáš dejme tomu v úterý. Nakrútené boli aj tri filmy na tému Jonáš a Melicharová.

Štyrikrát sa Jiří Suchý s divadlom sťahoval, z ulice Ve Smečkách v roku 1963 do divadla v pasáži Alfa na Václavskom námestí, v rokoch 1995 až 2002 účinkovali v Karlínskom hudobnom divadle, od roku 2005 majú domovskú scénu vo vlastnom divadle v Dejviciach. Pre Dehvickú scénu namaľoval osobne oponu.

Pod názvom Semafor / Léta šedesátá (2011) a Semafor / Létá 70. a 80. (2012) vydal Supraphon komplet jedenástich, respektíve dvanástich CD, na ktorých sú záznamy semaforských inscenácií zo 60., 70. a 80. rokov, medzi nimi Plná hrst písniček, Kdyby tisíc klarinetů, Dobře placená procházka, Zločin v šantánu, Jonáš a Dr. Matrace, Ďábel z Vinohrad, Kytice či Jonáš, dejme tomu v úterý.

Jiří Suchý bol dvakrát ženatý, jeho prvou manželkou bola výtvarníčka Běla Suchá (zomrela v auguste 1986 na rakovinu). V roku 2006 si zobral o 45 rokov mladšiu Markétu Suchú, ktorá pracovala ako šatniarka v Semafore. Rozišli sa v roku 2013. Z prvého manželstva má syna Jakuba. Prezident Miloš Zeman ho 28. októbra 2013 vyznamenal Radom Tomáša Garrigua Masaryka.