BRATISLAVA – Spisovateľka Jana Bodnárová svoj nový román nazvala Náhrdelník/Obojok. Vraj preto, že má rada protiklady, konflikty, kontrasty. Jeho podtitul Vtedy, medzitým, teraz prezrádza dlhé, radostno-smutné obdobie zo života ľudí spred druhej svetovej vojny po súčasnosť.
"Autorka patrí k najvýznamnejším a najosobnejším zjavom v súčasnej slovenskej literatúre. Aj pre jej široký záber generácií čitateľov, aj pre pestrosť literárnych žánrov. Za to získala viaceré ocenenia a kvalitu potvrdzuje i množstvo prekladov jej diel do cudzích jazykov," na nedávnej prezentácii knihy v Bratislave Bodnárovu predstavila Magdaléna Fazekašová z vydavateľstva Trio Publishing.
Podľa recenzentky Etely Farkašovej je to román vo fragmentoch, kde osoby rekonštruujú svoje životné príbehy a po kúskoch ich sceľujú. Autorka sa cez ženský svet hlavných hrdiniek usiluje o hľadanie ľudských vzťahov, tie, aj keď sú protichodné, sa občas prelínajú.
"Používa dynamický text s pomalosťou, akoby chcela zastaviť čas pred nebezpečenstvom. Je tam zobrazená aj politicko-kultúrna situácia, prenasledovanie židov počas vojny i po nej. Inšpirovala sa maliarom Ernestom Špitzom, prenikla do jeho vnútorného sveta, hoci jeho reálny osud značne pozmenila," konštatovala Farkašová.
V knihe je spomínaný aj holokaust, 50. roky, počas ktorých mizli osoby, príchod ruských tankov (1968) či emigrácia. Dobu charakterizuje konštatovanie jedného z hlavných predstaviteľov: Najväčšie hnusoby mesta prezliekli kabáty a prezlečú ich opäť, keď príde čas. Čiernokošeliari premenení na modrokošeliarov a súdruhov stoja prvého mája na tribúnach a detinsky mávajú zástupom, ktoré pochodujú ako v hypnóze.
"Názov knihy predstavuje niečo veľmi protikladné. Náhrdelník je niečo nežné, krehké ako isté stránky života - láska, mladosť, zaľúbenosť. Obojok symbolizuje niečo stresujúce, hrozivé, škrtivé, a to sa stáva aj v živote. Mám rada kontrasty, pretože zrazením dvoch kontrastov nastáva zaiskrenie. Chcela som mať v názve tento protipól. Celá kniha je o radosti a kráse, o sile a energii života i dosť nešťastných dejinných aj osobných udalostiach. Kniha je situovaná od roku 1938 po súčasnosť," uviedla pre TASR autorka.
Priznala sa, že nechcela napísať historický, ale intimistický román, kde sa spoločenská doba pretláča aj do osobných, intímnych životov ľudí. Spomína najmä dve židovské rodiny. Jedna je rodina hlavného hrdinu, maliara Imra, druhá rodina je majiteľa hotela Šterna, ktorý je veľký priateľ Imrovej rodiny. Hlavné ženské postavy sú veľké priateľky - dcéra maliara Imra a vnučka Šterna.
"Inšpiroval ma Ernest Špitz (1927–1960). Čítala som o ňom biografickú knihu, je to veľmi silný osobný príbeh. Zmenila som mu súkromný život, intímny úplne. Len niektoré míľniky z jeho života som zachovala, keď sa rodina musela skrývať pred nemeckou armádou v zemľanke, ktorú si sama vykopala. Dodržala som jeho štúdia v Prahe a ťažkú nemoc, ktorú nevedeli liečiť, zomrel mladučký ako 33-ročný. Bol veľmi zaujímavý maliar. Novátorsky chcel ujsť od dogmy socialistického realizmu k intimizmu, civilizmu, od hurá optimizmu prechádzal k veľkej melanchólii, ťaživému smútku. Veľmi silne zobrazoval židovské motívy," dodala autorka.
Jana Bodnárová (1950) je úspešná literátka. Z deviatich prozaických diel viaceré získali ocenenia (Cena Ivana Kraska, Cena VÚB banky, finále Anasoft litera). Okrem piatich poetických zbierok napísala dramatické hry a televízne scenáre. Dve divadelné hry získali ceny v súťaži Drama (2005, 2013). Úspešná je aj ako autorka pre deti a mládež. Za túto tvorbu bola nominovaná na Cenu Tolerancie UNESCO (1999, 2011), získala Cenu Ministerstva kultúry SR (2012) a Cenu Bibliotéky (2014). Jej básne, poviedky, divadelné a rozhlasové hry boli okrem európskych jazykov preložené do japončiny, perzštiny, arabčiny a hindčiny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies