Amelia Earhart pravdepodobne zomrela ako stroskotankyňa

Tvrdia to predstavitelia organizácie The International Group for Historic Aircraft Recovery (TIGHAR) v najnovších výsledkoch svojho výskumu zameraného na posledné dni legendárnej Američanky.

Ich teóriu by mohol podporiť najnovší objav forenzného antropológa Richarda Jantza z University of Tennessee, ktorý s nimi spolupracuje a skúma záznamy o kostre objavenej na spomínanom ostrove v roku 1940. Pri aktualizovaní informácií o rozmeroch daných kostí si všimol, že predlaktia boli výrazne veľké oproti priemeru žien európskeho pôvodu v danom období. Spolu s forenzným špecialistom Jeffom Glickmanom analyzovali historickú fotografiu Earhart, na ktorej jej boli vidieť odhalené ruky, pričom zistili, že sa jej predlaktia v podstate zhodujú s predlaktiami objavenými na ostrove. Spomínanej kostre sa TIGHAR začala venovať v roku 1998, keď objavili pôvodné spisy britských úradov, ktoré jej svojho času nevenovali pozornosť, pretože si mysleli, že patrila mužovi. Jantz však spolu s kolegyňou Karen Burns na základe dobových záznamov určili, že pozostatky zrejme patrili žene, ktorej etnický pôvod a výška zodpovedajú Earhart.

"Než sme začali skúmať kostru, z histórie sme vedeli, že Amelia Earhart zomrela druhého júla 1937 pri havárii lietadla. Ale existuje celá posledná kapitola jej života, o ktorej ľudia nevedeli. Strávila dni, možno mesiace, hrdinským bojom o život ako stroskotankyňa," uviedol výkonný riaditeľ TIGHAR Richard Gillespie v utorkovom rozhovore pre televíziu CNN. Organizácia v auguste odhalila, že letkyňa nemohla zomrieť v daný deň, pretože v čase od 2. do 6. júla 1937 vyslala rádiom viac ako sto volaní o pomoc, čo by nebolo možné, ak by lietadlu nefungoval motor. "Existujú historické dokumenty, ktoré dokazujú, že v roku 1937 oficiálne letecké spoločnosti prijali rádiové volania o pomoc. Ak sa pozrieme na vtedajšiu tlač, ľudia verili, že bola stále nažive. Keď ale vyslali lietadlá, aby preleteli nad ostrovmi, odkiaľ prichádzal núdzový signál a nevideli žiadne lietadlo, poslali hliadky nad oceán," vysvetlil Gillespie a dodal, že Earhart žila a zomrela na ostrove. Podľa organizácie jej lietadlo hliadky nevideli, pretože ho už stihli vlny stiahnuť do vody.

Od konca 90. rokov minulého storočia Gillespie zorganizoval tri archeologické výpravy na Nikumaroro, aby preskúmali oblasť, kde sa nachádzala kostra. "Našli sme záznamy o tom, že v okolí, kde našli kosti, boli vatry. Na základe kostí rýb a vtákov, ktoré sa na mieste nachádzali, Earhart mohla prežiť na ostrove týždne, možno aj mesiace," povedal riaditeľ TIGHAR, pričom dodal, že aj napriek tomu, že tam nie je pitná voda, letkyňa mohla piť nazbieranú vodu z listov a dažďa.

Iné ľudské pozostatky, ktoré by mohli patriť navigátorovi Earhart Frederickovi J. Noonanovi, zatiaľ neobjavili. Podľa Gillespieho by to mohlo byť preto, že krátko po incidente zomrel a jeho telo odplavil oceán. Podľa neho zomrel po prvých volaniach o pomoc, v ktorých Amelia hlásila jeho zranenie.

Amelia Earhart bola prvou ženou v histórii, ktorá preletela Atlantický oceán. Podarilo sa jej to v roku 1928. Na svoj let okolo Zeme vyštartovala 1. júna 1937 z Miami na palube lietadla Lockheed L-10E Electra 1. Po niekoľkých zastávkach v Južnej Amerike, Afrike, Indii a juhovýchodnej Ázií dorazila 29. júna do Lae v dnešnej Papue-Novej Guinei. Odtiaľ 2. júla odletela smerom k ostrovu Howland v Tichom oceáne. Približne po 1300 kilometroch letu sa však prerušilo rádiové spojenie a odvtedy ju už nikto nevidel.