Radikálnu reformu IAAF podporilo aj Slovensko

Zo 197 rozdaných hlasovacích lístkov bolo platných 192, za zmeny hlasovalo 182 krajín vrátane Slovenska, ktoré na kongrese zastupovali prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a generálny sekretár Vladimír Gubrický. V Monte Carle bol aj olympijský šampión v chôdzi na 50 km Matej Tóth, ktorý sa zúčastnil na rokovaní komisie športovcov IAAF.

Za reformy nehlasovalo 10 krajín - Benin, Bahrajn, Čad, Gambia, Kazachstan, Saudská Arábia, Laos, Malajzia, Srí Lanka a Thajsko. Podľa záznamu hlasovania sa na ňom nezúčastnili Jamajka, Omán, Senegal, Ukrajina a Uzbekistan.
Radikálne reformy podobné ústavným zmenám v politike sa uskutočnia v IAAF v dvoch etapách: prvá už od 1. 1. 2017 a druhá od 1. 1. 2019. Mali by znamenať začiatok novej éry transparentnosti a ešte zodpovednejšieho spravovania záležitostí v olympijskom športe číslo jeden.

"Musíme chrániť náš šport," vyhlásil prezident IAAF Sebastian Coe v príhovore k delegátom kongresu. "Musíme vytvoriť štruktúry, ktoré udržia atletiku a atlétov v bezpečí na štadiónoch i mimo nich. Je zlé, že sme nedávno prešli veľmi zlým obdobím, ale pokojne by sa to mohlo stať aj druhý raz."

Coe narážal na zložité uplynulé mesiace, v ktorom svetová atletika čelila obrovským dopingovým a korupčným škandálom, do ktorých boli dokonca zapletení najvyšší činovníci IAAF vrátane bývalého prezidenta Lamina Diacka.
"Ďakujem všetkým delegátom za dôveru, ktorú nám preukázali. Toto je veľmi dôležitá chvíľa v histórii nášho športu," povedal Sebastian Coe po úspešnom schválení reforiem.

Veľké zmeny zachytávajú už aj nové Stanovy IAAF, ktoré budú platné od 1. 1. 2017 a od 1. 1. 2019 ich nahradia ďalšie. Oba návrhy si členské federácie mohli preštudovať v uplynulých mesiacoch.

Hlavné zmeny nastávajú v opätovnom zadefinovaní úloh a zodpovednosti, pričom národné federácie by mali mať vyššie právomoci a silnejší hlas v atletickom hnutí by mali získať kontinentálne federácie. Reformy predpokladajú aj silnejšiu pozíciu atlétov-športovcov, väčšiu rodovú vyváženosť a väčšiu nezávislosť v boji proti dopingu. Prevažná časť autokratickej moci prezidenta, ktorá bol v predošlých rokoch zneužitá a priviedla svetovú atletiku ku katastrofe, sa prenesie na výkonného riaditeľa IAAF. Od augusta ním je Olivier Gers.

"Vážnosť celej situácie naznačoval aj Sebastian Coe, keď hlasovanie spájal s dôverou hnutia voči nemu. Jednoznačný výsledok je však jasný signál, že atletika sa chce zbaviť pochmúrnej minulosti a je pripravená transparentne zabojovať o lepšiu budúcnosť. Do roku 2020 sa chce posunúť do elitnej štvorky športov na svete - teraz je údajne na 8. mieste. Kongres ukázal, že prezident Coe má silnú dôveru a zároveň oslabil aj jeho oponentov," uviedol po kongrese IAAF prezident SAZ Peter Korčok.

Rada IAAF ešte pred zasadnutím kongresu schválila dejiská niekoľkých šampionátov. MS 2018 družstiev v chôdzi sa uskutočnia v čínskom Tchaj-cchang, kde sa toto podujatie uskutočnilo už v roku 2014. Tchaj-cchang nahradil ruské Čeboksary, ktorému boli MS tímov pôvodne pridelené, ale v dôsledku ruského dopingového škandálu IAAF odobrala tomuto mestu právo zorganizovať šampionát. Padlo aj rozhodnutie o MS 2019 v krose, uskutočnia sa v dánskom Aarhuse. Bol jediný kandidát. Rada IAAF takisto schválila uznávanie oficiálnych svetových rekordov v chôdzi žien na 50 km. Prvý výkon pod 4:30 h, ktorý splní potrebné náležitosti, bude od 1. 1. 2017 uznaný za oficiálny svetový rekord.