Rusko a Čína nakupujú zlato v čase, keď jeho cena je nízka

Rusko je v nákupe zlata po Číne na treťom mieste na svete. Peking ho v poslednom období nakúpil 1840 ton.

Cena zlata na svetovom trhu súčasnosti znovu klesá. Šok z Trumpovho víťazstva v prezidentských voľbách opadol. Investori vidia, že sa im neoplatí držať zlato v čase, keď indexy akciových búrz idú od rekordu k rekordu.

Rusko a Čína však vsádzajú na žltý kov. Analytici si kladú otázku, prečo tak postupujú? Špekulantom sa jeho hromadenie v pokojnom období hromadiť neoplatí. Práve opačné pravidlo uplatňujú centrálne banky a malí sporitelia.

Zlato sa pokladá za politický kov. Kto chce vedieť, kam vývoj smeruje, musí sledovať počínanie centrálnych bánk – v oblasti peňazí i zlata.

Po poslednej kríze sa čosi zásadné zmenilo. V roku 2010 začali centrálne banky znovu nakupovať zlato. Z trhu ho odviedli za rok viac, než ho predtým naň presunuli.

Pre zlato to bola v novom storočí druhá najvýznamnejšia udalosť. Prvou sa stalo zavedenie eura. „Teraz kupujú centrálne banky ročne takmer 350 ton zlata netto“, uviedol David Marsh, menový expert OMFIF (Official Monetary and Financial Institutions Forum). Marsh už napísal niekoľko kníh o peniazoch a zlate. Medzi nimi je aj dielo Der Euro.

„Ide o dve veci,“ uviedol Marsh, „priemyselne vyspelé krajiny zlato už nepredávajú, viaceré rozvojové krajiny ho nakupujú. Prví i druhí to robia preto, lebo doláru z politických dôvodov celkom nedôverujú. Rusi sa vyjadrili diplomaticky, ale zreteľne: „Cena kolíše, ale je stopercentnou zárukou voči právnym a politickým rizikám,“ uviedol to o zlate ruský centrálny bankár Dmitrij Tulin.

Aj Číňania sa stali úplne transparentní. Ešte v nedávnej minulosti údaj o jeho priebežnom nákupe držali v tajnosti. Teraz zverejňujú údaj mesačne.

Trh so zlatom sa v Číne masívne rozrastá. People Bank of China, centrálna banka krajiny, sa netají tým, že jeho rast má prispieť k posilneniu jüanu, aby sa stal uznávanou svetovou rezervnou menou.