Na trhu práce chýbajú hlavne remeselníci

"Za pozitívny vývoj by sa dal považovať taký rast zamestnanosti, ktorý by dokázal adekvátne využívať nadobudnutú kvalifikáciu pracovnej sily a optimálne tak využiť zdroje, ktoré boli formou nákladov do vzdelávacieho systému investované zo strany štátu," konštatuje Hudcovský v aktuálnom vydaní Monitora hospodárskej politiky.

Zrejme skupinou, ktorá najviac zvýšila svoj podiel na zamestnanosti boli pracujúci s vysokoškolským vzdelaním. "Naopak, zamestnaní ľudia s nízkym vzdelaním znížili svoj podiel na celkovej zamestnanosti o takmer 4 percentuálne body (p.b.). Takýto vývoj naznačuje, že hospodárstvo naozaj kvalifikačne rastie a zamestnaní sú čoraz viac vzdelanejší," hovorí Hudcovský. Tento vývoj však môžu skresľovať viaceré faktory.

Jedným z nich je najmä ľahká dostupnosť vysokoškolského vzdelania. "Počet mladých nízkokvalifikovaných pracovníkov klesol, zatiaľ čo v skupine ľudí nad 55 rokov narástol až o štvrtinu. Čoraz viac mladých pokračuje v štúdiu na vyššiu formu vzdelania a postupne ubúda počet študentov s učňovským vzdelaním. S tým súvisí nedostatok profesijných remeselníkov," uvádza Hudcovský s tým, že určitou formou pomoci môže byť zavedenie duálneho systému vzdelávania. Výsledky však budú až o niekoľko rokov.

Veľká časť vysokoškolsky vzdelaných ľudí si tak nedokáže nájsť prácu na úrovni svojho vzdelania. Hudcovský zároveň ale pripúšťa, že časť z týchto zamestnaných môže v budúcnosti dosiahnuť kariérny postup a ich pozícia bude adekvátna k ich vzdelaniu. "Počet pôvodne vysokoškolsky prekvalifikovaných ľudí na stredných pozíciách sa zvýšil z 53.800 ľudí v 1. kvartáli 2011 na 109.400 v 1. kvartáli 2016, čo predstavuje nárast viac ako 103 %," vyčíslil Hudcovský.

Horšie sú však na tom tí vysokoškolsky vzdelaní, ktorí pracujú na miestach, ktoré vyžadujú nízku úroveň vzdelania. "Ich počet vzrástol zo 4800 osôb v 1. kvartáli 2011 na 13.100 osôb. Pri tejto kategórii prevzdelanosti vzniká otázka efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov zo strany štátu na vzdelávanie takýchto pracujúcich," hovorí Hudcovský.

Poslednou skupinou sú zamestnaní, ktorí majú maturitu a vykonávajú kvalifikačne nenáročnú pracovnú pozíciu. Počet takýchto ľudí tiež stúpol. "Celkový súčet prevzdelaných, novo zamestnaných ľudí v priebehu piatich rokov sa približuje k hodnote 117.300 osôb za všetky tri typy prevzdelanosti," vyčíslil Hudcovský.

Trh práce tak naráža na dva problémy. "Prvým je vznik veľkého počtu vysokých škôl, ktoré vytvorili optimálne podmienky pre rast počtu absolventov, ale trh práce nedokáže momentálne takýto nárast formálne kvalifikovaných ľudí využiť," tvrdí Hudcovský. Tu sa podľa neho vynára otázka kvality absolventov a súladu vzdelania s potrebami trhu práce.

Druhým problémom je aktivita štátu. "Vývoj štruktúry ekonomiky a ani investičná politika priamočiaro nesmeruje k adekvátnemu využitiu týchto ľudí," myslí si Hudcovský. Podpora priamych zahraničných investícií síce podľa neho rieši problém akútnej nezamestnanosti, avšak zaostáva pri otázke využívania nadobudnutých vedomostí. "Takýto trend je veľmi ľahko pozorovateľný na miere pridanej hodnoty v produkcii pri zahraničných investíciách, ktoré sa často obmedzujú na rutinnú prácu, bez nutnosti využitia nadobudnutých vedomostí," hodnotí Hudcovský.

Ako príklad vhodne využitej kvalifikovanej pracovnej sily uviedol západné ekonomiky. "Prílišná orientácia len na zahraničných investorov, ktorí často prichádzajú na Slovensko len pre výhodnú geografickú polohu a lacnú, ale skúsenú pracovnú silu, by mohla viesť k záverom, že krajine sa ani v strednodobom horizonte nepodarí priblížiť západným ekonomikám," dodal Hudcovský.