Dnes je Svetový deň zdravého spánku, 26. marca prejdeme na letný čas

Na spánok sa podľa odborníkov treba sústrediť aj v súvislosti s blížiacou sa zmenou času. Na letný čas prejdeme už v nedeľu 26. marca a o druhej hodine v noci si ručičky hodiniek posunieme na tretiu. Vstávať tak budeme oproti predošlému času o hodinu skôr, pripomína sa v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla  PR manažérka Lekárskej fakulty UPJŠ Jaroslava Oravcová. 

Podľa Evy Feketeovej, ktorá pôsobí na Neurologickej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ a v Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach, majú problém so zmenou času citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať hlavne v prvých dňoch s pocitom únavy a horšou koncentráciu. „Zvlášť negatívne ho môžu vnímať malí školáci s výučbou od skorého rána a starší ľudia s horším spánkom,“ cituje tlačová správa Feketeovú, ktorá sa venuje problematike porúch spánku a bdenia. Najčastejšou poruchou spánku je podľa jej slov nespavosť, a ľudí, ktorí ňou trpia, trápia viac bolesti hlavy a depresie, mávajú zvýšený krvný tlak a oslabenú imunitu. Poruchou spánku sú aj záchvaty neodolateľného chorobného spánku, teda narkolepsia.

„Narkolepsia je zriedkavé chronické ochorenie mozgu, ktorým trpí na Slovensku len asi 60 pacientov. Príčinou je, že poškodené nervové bunky prestávajú produkovať látku zodpovednú za udržanie bdelosti - hypokretín. Prvé príznaky zvýšenej spavosti sa objavujú zvyčajne v období dospievania, postupne sa pridružujú ďalšie príznaky ochorenia, ako sú halucinatórne zážitky pri zaspávaní a prebúdzaní sa, či spánková obrna a kataplexia,“ objasňuje lekárka. 

Eva Feketeová sa zameriava na liečbu a výskum tohto ojedinelého ochorenia – narkolepsie. V týchto dňoch sa vrátila z Európskeho dňa narkolepsie, ktorý organizovala Španielska spánková spoločnosť 18. a 19. marca na Malorke a stretlo sa na ňom vyše sto somnológov, teda odborníkov na poruchy spánku, zo 17 krajín Európy. Na podujatí sa prezentovali výsledky najnovších výskumov o pôvode, diagnostike a liečbe tohto nezvyčajného ochorenia náhleho a nechceného zaspávania.

Väčšina odborných štúdií pritom vznikla na podklade databázy, ktorá je výsledkom práce lekárov združených v neziskovej organizácii Európska narkoleptická sieť. V súčasnosti je do tohto projektu zapojených 26 spánkových centier a laboratórií zo 17 európskych krajín. Slovenským zástupcom je Neurofyziologické laboratórium Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice. 

Najčastejšou poruchou spánku je však nespavosť. „Ľudí, ktorí ňou trpia, trápia viac bolesti hlavy a depresie, mávajú zvýšený krvný tlak a oslabenú imunitu,“ upozorňuje Eva Feketeová, ktorá sa venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch už dvadsať rokov. Dodáva, že medzi rozšírenejšie poruchy spánku patrí aj syndróm nepokojných nôh prejavujúci sa nepríjemnými pocitmi v nohách v pokoji a pri zaspávaní, ktoré nútia k neustálemu pohybu nôh, bruxizmus (škrípanie zubami) a  spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu. Ďalšími sú parasomnie (neprirodzené stavy v spánku), ako je námesačnosť alebo aj agresívne správanie. Novodobým fenoménom je podľa nej problém dospievajúcich a mladých ľudí, ktorí si posúvajú zaspávanie na skoré ranné hodiny a spánok na denný čas. V tomto prípade ide o syndróm oneskorenej spánkovej fázy. 

Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu je podľa odborníkov individuálna, zvyčajne je to 6 až 8 hodín denne. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok sa odráža na duševnom a telesnom stave človeka - zapríčiňuje psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady, ale aj závažné zdravotné komplikácie, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení, dodáva sa v tlačovej správe.