BRATISLAVA - Kríza stredného veku nemá presne určený čas ani miesto, kedy vás prepadne. U každého prichádza inokedy. Sú prípady, keď najmä ženy prepadali depresiám ešte pred tridsiatkou, pretože na sebe pozorovali prvé známky starnutia a niektoré ženy si krízu veku nepripustili ani v šesťdesiatich. Väčšinou však prichádza taká tá prvá kríza s príchodom štyridsiatky.
A pritom podľa psychológov by sme mali byť v najšťastnejšom období svojho života, pretože už to máme v hlave zrovnané, založili sme rodiny, máme stálu prácu, nemusíme sa báť, že nebudeme mať z čoho platiť účty a väčšina z nás má postavený domček alebo kúpený pekný bytík.
Lenže spokojní nie sme. Prečo? Najspokojnejší sme v dvadsiatich. Na dôvod prišli britskí ekonómovia David Blanchflower a Andrew Oswald, ktorí zistili, že najlepšie sa cítime v dvadsiatich a najhoršie sa cítime v 46 rokoch. Dobrá správa ale je, že potom sa krivka začína dvíhať a po šesťdesiatke sa vraj cítime rovnako dobre ako v dvadsiatich. Ak teda prežijeme krízu stredného veku.
Prečo vôbec krízy? V dvadsiatich máme sny, v tridsiatich sa snažíme o ich naplnenie, ale keď príde štyridsiatka a s ňou každodenný kolobeh v podobe vyzdvihovania detičiek zo škôl a pracovných povinností, dôjde nám, že sa proste tie sny nikdy nenaplnia. Navyše vidíme, ako náš život bude vyzerať. Pamätáte, keď vám bolo dvadsať a nemali ste tušenie o tom, čo bude za desať rokov a hovorili ste si, že možno budete niekde študovať v zahraničí alebo si otvoríte kaviareň? Lenže nič z toho sa nestalo, nechali ste sa zamestnať v neďalekej firme, porodili ste dve deti a teraz sa bojíte, že v tej firme zostanete až do smrti. Tak z toho by mal depresiu každý, ale nemusí to tak byť. Môžete kríze predísť a svoj život zmeniť a je úplne jedno, či máte dvadsať, tridsať alebo štyridsať.
Ako na to? V prvom rade sa nesmiete vzdávať svojich snov. Nikdy! Prácu môžete zmeniť kedykoľvek. V každom veku. A čo sa týka vysnívanej kariéry, tak na to tiež nie je nikdy neskoro. Je veľa ľudí, čo napísali bestseller v neskorom veku, alebo čo na staré kolená začali podnikať. Takže prestaňte riešiť, koľko sviečok zapálite tento rok na narodeninovej torte a pustite sa do objavovania nového a nepoznaného.
A nemusí ísť len o prácu. Objavujte, čo sa objaviť dá. Asi si hovoríte, že už nemáte dvadsať, cestovať s deťmi už nie je tak jednoduché, žúrovať do rána tiež nemôžete a tak sa vaše koníčky scvrkli na piatkový aerobic. Ale vy predsa môžete oveľa viac. Čo tak skúsiť brušný tanec. A nemusíte zostať len pri jednej lekcii týždenne. Pokojne si doma vydute, že chcete ísť na celotýždenné sústredenie. Uvidíte, že to tých pár dní bez vás vydržia. Pátrajte po tom, čo by vám robilo radosť. Maľovanie, fotenie, písanie blogu... Fantázii sa medze nekladú.
Najmä muži majú krízu stredného veku spojenú s výmenou partnerky, presnejšie výmenou manželky, čo mu doma desať rokov varí a upratuje a vychováva deti, za mladú krásavicu, čo pri sporáku ešte nestála. Je to normálne a ťažko sa tomu muži ubránai. Boja sa starnutia a myslia si, že po boku dvadsiatky to oddialia. Ale aj tomu môžete zabrániť. Proste toľko nevarte a neupratujte. Namiesto toho vyrazte do kozmetického salónu alebo niekam za športom. Ešte nikdy sme nepočuli, že by nejaký päťdesiatnik utiekol za mladšou preto, že vie lepšie upratovať. A ak predsa utečie, dobre mu tak.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies