Kažimír bude možno koordinovať celú eurozónu: jeho šance v Bruseli sú vysoké

Euroskupina je neformálne združenie ministrov financií eurozóny, na čele ktorého v decembri ukončí funkčné obdobie Holanďan Jeroen Dijsselbloem. Podľa dobre informovaného portálu Politico pre voľbu do tejto funkcie neexistujú žiadne formálne pravidlá – ale neformálne áno. Črtá sa skupina favoritov na tento post a medzi nimi má, zdá sa, najmenej nevýhod práve P. Kažimír. Medzi ne podľa portálu napríklad patrí, že je „mediálne plachý“.

V politickej matematike hrá úlohu, že nasledovník Dijsselbloema by mal byť opäť z menšej krajiny a nemôže byť z politickej skupiny ľudovcov (EPP), lebo tá už obsadila veľa iných postov v euroinštitúciách. Prichádzajú teda do úvahy ministri z táborov sociálnej demokracie, liberálov či zelených. Do skupiny favoritov by mali patriť okrem P. Kažimíra aj Pierre Gramegna z Luxemburska, Mário Centeno z Portugalska a Dana Reizniece-Ozola z Lotyšska.

V prospech Kažimíra, považovaného za umierneného politika z tábora soc-dem, nahráva skúsenosť nadobudnutá počas vlaňajšieho predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. To mu podľa Politica môže pomôcť pri presvedčovaní iných stredoeurópskych krajín, aby vstúpili do eurozóny. Nevýhodou je jeho „mediálna plachosť“ a podobne ako u Dijsselbloema dosť tvrdý – „jastrabí“ – postoj voči zadlženému Grécku a ďalším krajinám, ktoré porušujú pravidlá EÚ.

Gramegna je liberál, dosť obľúbený, ale má nevýhodu, že z Luxemburska je aj súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Centenova výhoda je, že je členom „najúspešnejšej európskej socialistickej vlády“. Šance mu však znižuje skutočnosť, že jeho krajina, Portugalsko, len nedávno vystúpila zo záchranného programu EÚ. Reizniece-Ozolová by sa v prípade zvolenia stala prvou ženou na tomto poste a vôbec prvým predstaviteľom pobaltských krajín v dôležitej európskej funkcii. Jej nevýhodou je, že pochádza z malej strany Zelených, pričom politiku v EÚ udávajú skôr väčšie politické zoskupenia.

Výpočet kandidátov sa tým nekončí, ako však upozorňuje Politico, francúzsky minister financií Bruno Le Maire či jeho taliansky kolega Carlo Padoan sú z veľkých krajín, ktoré majú množstvo finančných problémov. Okrem toho má francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne zálusk na post predsedu eurokomisie pre svoju krajinu (Juncker sa o druhý mandát uchádzať nechce) a taliansky bývalý politik Mario Draghi zasa šéfuje Európskej centrálne banke.