Sedemnásty november sa spája s odporom študentov proti totalitnej moci

Medzinárodný deň študentstva vyhlásil v Londýne Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939.

Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, v Českej republike známa pod názvom Sametová revoluce, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe, ako aj v Bratislave.

Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na ulici Národní třída v Prahe zbili študentov, ktorí demonštrovali za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach až vyústili do pádu režimu.

K úspechu Nežnej revolúcie pomohla neschopnosť Komunistickej strany Československa (KSČ) reagovať na situáciu v krajine. Povedal to český historik a autor ocenenej publikácie Labyrintem revoluce Jiří Suk.

"Po zásahu proti povolenej študentskej demonštrácii ostala vládnuca KSČ pasívna a počas nasledujúcich dní nedokázala adekvátne zareagovať a odpovedať," tvrdí Suk s tým, že komunisti zvažovali zvolanie vlastných podporovateľov do Prahy na Letenskú pláň, aby ukázali lojalitu k režimu. "Keď však videli, že v pondelok 20. novembra prišlo na demonštráciu proti nim na Václavské námestie 200 000 ľudí, vedeli, že toto nemajú šancu prekonať," dodal český historik.

Revolúcia získavala prevahu, no režim mal stále v rukách páky, ako situáciu zvrátiť. Zasiahnuť mohla armáda i ľudové milície. "Minister obrany Milan Václavík navrhol, že armádu by mali použiť na prejazd ulicami a zastrašenie demonštrantov. Politické vedenie KSČ však túto alternatívu odmietlo vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v krajine. Bola snaha využiť aj ľudové milície, ktoré sa zišli v Prahe, no napokon ich nechali rozpustiť," vysvetlil Suk.

Po strate námestí prehrali napokon komunisti aj informačnú vojnu. Podľa Suka bol rozhodujúcim momentom úspešný generálny štrajk v krajine 27. novembra 1989. "Generálny štrajk, do ktorého sa zapojila väčšina obyvateľov i podnikov v krajine, bol plebiscitom, ktorý ukázal, že KSČ stratila vedúcu úlohu v spoločnosti. Komunisti si uvedomili, že vývoj sa už zvrátiť nedá a bude potrebné seriózne vyjednávať. Tým zároveň aj akceptovali nové politické sily, ktoré vznikli, Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu," uzavrel Suk.

Rok 1989 priniesol národom vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR, skrátene: Československo), ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a slobodu vo vyznávaní viery.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) schválilo 9. mája 1990 zákon č. 167/90 Zb. z., na základe ktorého sa 17. november - Deň boja študentov za slobodu a demokraciu - stal pamätným dňom ČSFR.

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) na svojom zasadnutí 20. októbra 1993 prijala zákon č. 241/1993 Zb. z., ktorým zrušila ustanovenia zákona č. 167/90 Zb. z. a 17. november pod názvom - Deň boja proti totalite - vyhlásila za pamätný deň SR.

Poslanci NR SR 25. októbra 2001 rozhodli schválením zákona, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - bude štátnym sviatkom SR.

V Českej republike je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu (česky: Den boje za svobodu a demokracii), štátnym sviatkom od roku 2000.