V prípade biologických zbraní je Európa v neustálom strehu

Sledovali ho aj zástupcovia Svetovej zdravotníckej organizácie, Červeného kríža, Interpolu, národných agentúr či mimovládnych organizácií.

"Naša účasť na tomto dôležitom podujatí prispela k celkovému nadhľadu súvisiaceho s problematikou BWC v podmienkach SR. Mapuje trendy a smerovania medzinárodnej komunity v danej oblasti, ktoré v prípade naliehavej potreby, čo biologické zbrane a bioterorizmus nepochybne sú, možno pružne uplatniť. Na Slovensku máme zriadený národný orgán pre kontrolu biologických zbraní - Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane, ktorý pracuje pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici. Vzniklo v roku 2001 ako reakcia na antraxové útoky v USA a vo svete," konštatoval stály zástupca ministerstva zdravotníctva (MZ) pre problematiku bioterorizmu, krajský hygienik banskobystrického RÚVZ Cyril Klement.

Ako zdôraznil, Slovensko si dlhodobo plní všetky úlohy vyplývajúce z celosvetového boja proti týmto zbraniam.

"Zaoberáme sa problematikou biologických a toxínových zbraní po stránke medzinárodno-politickej, spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí, hasičským zborom, políciou, Úradom civilnej ochrany ako i ďalšími relevantnými organizáciami. So svojím priamym nadriadeným orgánom – MZ SR pripravujeme podklady, stanoviská, publikácie tak, aby bolo Slovensko po odbornej stránke pripravené aj na takú hrozbu," dodal Klement je zároveň vedúcim centra. Od jeho vzniku vyšetrili v RÚVZ v Banskej Bystrici takmer 900 rizikových zásielok, pričom ani jedna nebola pozitívna.

Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ju ratifikovalo dnes už 177 štátov sveta. Podľa odborníkov je možnosť použitia biologických zbraní dosť reálna.