Svetoznáme Benátky, ktoré sú vyhľadávaným miestom zamilovaných sa nazývajú aj Venezia, Venecia či Venice. Toto obľúbené mesto sa nachádza sa na severe Talianska a je hlavným mestom regiónu Veneto.
Benátky sa rozprestierajú na 118 ostrovoch Benátskeho zálivu pozdĺž Jadranského mora. Spája ich približne 400 mostov a sú rozdelené do dvoch skupín Veľkým kanálom – Canal Grande.
Ten je hlavnou dopravnou tepnou, pretože je 3800 m dlhý a 30 až 90 m široký. Je najväčším a najdôležitejším kanálom čím sa stal jedným z najvyhľadávanejších symbolov Benátok.
Okrem neho je tu ďalších asi 160 menších kanálov vytvárajúcich „ulice Benátok“.Benátske súostrovie je zložené z ostrovov Burano, Murano a Torcello v samotnej lagúne, ostrovy Lido a Pellestrina zo smeru mora a mestá Asseggiano, Carpenedo, Chirignano, Dese, Favoro, Malcontenta, Marghera, Mestre, Tessera, Trivignano a Zelarino na pevnine. Samotné Benátky sa delia na šesť mestských štvrtí, volajúce sa sestieri. Tieto časti sú Cannaregio, Castello, Dorsoduro, San Marco, San Polo a Santa Croce.
Na snímke :Slávne benátske gondoly
Benátska republika bola námorná veľmoc a jedno z dejísk križiackych výprav, rovnako ako dôležité centrum obchodu (hlavne obchodu s korením) a umenia počas renesancie. Dejiny Benátok sa začínajú v polovici 5. storočia.
Na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest (hlavne aquilejskí Rimania) pred nájazdmi barbarov (Hunov). Založili tu niekoľko osád. Tie sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého počnúc 8. storočím menovalo zhromaždenie ľudu. Benátky sa tak vymanili spod vplyvu Byzancie a stali sa nezávislou republikou, čo bol prvý krok k ich politickému a hospodárskemu vzostupu.
Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stal najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. Svoje nemalé sebavedomie dali Benátky najavo v roku 829.
Je to rok slávnostného privezenia relikvií evanjelistu svätého Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Nahradil dovtedajšieho benátskeho patróna sv. Theodoréta, ktorého socha je na stĺpe pred dóžacím palácom. Symbol sv. Marka, okrídlený lev, sa stal erbom mesta a chrám, ktorý postavili na uloženie jeho ostatkov, je dodnes neodmysliteľným centrom všetkého politického i kultúrneho diania v meste.
Prudký hospodársky rozkvet Benátok bol v 10. – 11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej štvrtej križiackej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body na Peloponéze a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria. Do Benátok sa dostala bohatá korisť, ktorá bola uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. Súčasťou koristi boli bronzové pozlátené kone zo štvorzáprahu, umiestneného pôvodne v konštantínopolskom hippodrome (dnes sú v pokladnici chrámu, na priečelí chrámu sv. Marka sú len kópie).
V roku 1381 sa skončili dlhodobé spory s Janovom, nebezpečným obchodným súperom, a to veľkolepým víťazstvom benátskych lodí pri Chioggie. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí. Svoje výboje sústredila na taliansku pevninu. V tomto období bolo v meste postavených množstvo stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo množstvo hodnotných umeleckých diel.
S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu stratilo mesto Benátky svoje výsadné postavenie a začalo upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch, najmä s Osmanskou ríšou. Po postupnej strate mimobenátskych území nakoniec Benátky prišli v roku 1797 zmluvou medzi Francúzskom a Svätou ríšou rímskou v Campoformio aj o samostatnosť.
Do roku 1805 patrili rakúskym Habsburgovcom, v rokoch 1805 – 1814 boli začlenené francúzskym cisárom Napoleonom I. do Talianskeho kráľovstva, v roku 1815 pripadli rozhodnutím Viedenského kongresu Rakúskemu cisárstvu (ako súčasť tzv. Lombardsko–benátskeho kráľovstva). Región Benátska bol v roku 1866 pripojený k Talianskemu kráľovstvu.
Benátky sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO od roku 1987. História tohto mesta tu dýcha na každom kroku, a to doslova.V súčastnosti je v Benátkach a okolí dobre vyvinutý umelecký priemysel, ktorý vyrába predmety zo zlata, striebra a kože. Na ostrove Murano je rozvinutá sklárska výroba, ktorá je známa už od stredoveku. Umeleckého ducha priestoru zdôrazňuje aj fakt, že mesto zdobí rada diel významných umelcov ako boli Tizian, Tintoretto alebo Veronese. Mesto dýcha umením , pretože sa tu nachádza viacero múzeí či umeleckých galérií.
Bienále v Benátkach (Biennale di Venezia) je podľa aktuálnej schémy interdisciplinárnou výstavou súčasného umenia. Od svojich počiatkov siahajúcich do konca 19. storočia predstavovalo svetu výlučne výtvarné umenie, najznámejších maliarov, grafikov, sochárov a prirodzene ich tvorbu. Výstava výtvarného umenia sa konala a dodnes koná každé dva roky. Neskôr vznikajú pridružené expozície filmu (Benátsky filmový festival), architektúry (Bienále architektúry), divadla a hudby, ktoré sa konajú každoročne. Posledným doplnkom je Medzinárodná výstava súčasného tanca, ktorá bola do schémy Bienále zakomponovaná v roku 1999.
Okrem zaujímavej polohy na vode a umeleckej atmosféry lákajú Benátky turistov predovšetkým svojimi prekrásnymi architektonickými pamiatkami. Najvyhľadávanejším a najznámejším miestom v Benátkach je Námestie sv. Marka, ktorému dominuje Bazilika sv. Marka so zvonicou a Dóžov palác. Z ostatných početných pozoruhodností je to napríklad už spomínaný Canal Grande či Most Ponte di Rialto.
Na snímke : Piazza San Marco
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies