Orbán odmietol žiadosť USA o vyvíjanie tlaku na Rusko a Čínu

Podľa zdrojov WSJ sa Orbán v tomto zmysle vyjadril v decembri 2018 na schôdzke s americkým veľvyslancom v Budapešti. Orbánov hovorca na žiadosť WSJ o komentár týchto výrokov nereagoval. Spojené štáty sa totiž v poslednom čase snažia presvedčiť spojencov z NATO, aby prijali tvrdšie opatrenia, ktorými by bolo možné čeliť potenciálnej počítačovej špionáži zo strany Číny. Okrem toho Washington v posledných mesiacoch tlačí NATO k posilneniu podpory Ukrajiny v jej pokračujúcej konfrontácii s Ruskom.

"Vec sa má tak, že my chceme obchodovať s Ruskom," vysvetlil vysokopostavený maďarský vládny úradník. 

Problém spočíva v tom, že USA sa stále viac obávajú množstva bezpečnostných hrozieb, ktoré so sebou môžu priniesť investície čínskych a ruských spoločností do citlivých oblastí, ako sú telekomunikácie, energetika či bankovníctvo. Orbán považuje rozhodovanie v týchto oblastiach za vec Maďarska. Zdroj v americkej administratíve zase uviedol, že nielen v Maďarsku, ale aj v Česku či na Slovensku sú niektoré politické subjekty, ktoré inklinujú viac k neutralite.

WSJ s odvolaním sa na zdroj vo vláde USA napísal, že niektoré Orbánove vyjadrenia, ako aj nezhody medzi Washingtonom a Maďarskom - vrátane sťahovania Stredoeurópskej univerzity z Budapešti - vyvolali nové kolo diplomatických aktivít. Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo má v úmysle navštíviť na budúci mesiac Budapešť.

Agentúra RIA Novosti v reakcii citovala politického analytika, zástupcu riaditeľa Ústavu dejín a politiky Moskovskej štátnej pedagogickej univerzity Vladimira Šapovalova, ktorý sa domnieva, že tento Orbánov postoj "nezostane bez reakcie zo strany západného spoločenstva".