VIDEO V Lausanne oznamuje hodiny jeden z posledných hlásnikov v Európe

"Udrela desiata hodina, udrela desiata hodina," toto hlásenie, vždy v zodpovedajúcom čase, sa nesie v nočnom Lausanne bez prestávky od roku 1405.

Po celý rok, vždy medzi 22:00 hodinou večer a 02:00 hodinou nočnou, vychádza hlásnik každú hodinu zo svojej "kancelárie" umiestnenej vo výške 153 schodov zvonice katedrály, aby skontroloval orloj.

Pôvodne bola úloha ponocného oveľa dôležitejšia

V mestách s drevenými stredovekými domami bol oheň stálou hrozbou. Vďaka sieti pomocníkov na zemi mal hlásnik na katedrále, najvyššej stavbe v meste, vyhlasovať čo najrýchlejšie poplach.

Hlásnik je zaniknuté povolanie, ktoré by mohlo byť najpresnejšie popísané ako nočný strážnik určitej obce. V minulosti mala každá väčšia obec svojho špecializovaného obecného zriadenca, ktorý túto funkciu vykonával.

V Európe bývali tisíce, ba státisíce ponocných, ktorí pomáhali chrániť mesto pred rozšírením požiarov, hovorí súčasný hlásnik v Lausanne Renato Häusler. Dnes si zachovalo spolu s Lausanne ponocného pôsobiaceho celoročne len ďalších šesť európskych miest: Annaberg, Celle a Nördlingen v Nemecku, Ripon v Británii, Krakov v Poľsku a Ystad vo Švédsku.

Katedrála v meste Lausanne. Zdroj: Pixabay 

Doba sa skrátila

V Lausanne mal hlásnik ešte do roku 1950 povinnosť ručne zvoniť, ale túto jeho úlohu prevzal automat. V praxi je teda hlásnik k ničomu, ale napriek tomu zostáva stále v činnosti a mesto je na udržiavanie tejto tradície veľmi pyšné, hovorí šesťdesiatročný Häusler, ktorý je nočným strážnikom od roku 2002.

Predtým bol 14 rokov zástupcom nočného strážnika. "Je to spôsob, ako oživovať históriu," vysvetľuje mestský radca David Payot. Zdôrazňuje zároveň, ako si obyvatelia hlásnika vážia.

Can you imagine calling out the hour every night from a bell tower? Renato Häusler has been doing so for 28 years! Read our new CQ #article, "The #Watchman of #Lausanne," to learn what the job entails & why this ancient tradition continues today. Click 👉 https://t.co/dNibSEI4Zk pic.twitter.com/Mt9mchjL6H

— Craftsmanship Org (@CraftmanshipOrg) April 3, 2018

Na začiatku 60. rokov bolo obmedzenie času, počas ktorej hlásnik hlásil (predtým to bolo od 21:00 hodín do úsvitu), chápané ako predzvesť zrušenia tohto povolania.

Miestne úrady dostávali veľa listov, aby ho zachovali. Renato Häusler si cení svoju prácu, "zbytočného" povolania v čase, keď sa všade vyžaduje rentabilita alebo výkonnosť.

Štyrikrát týždenne vystupuje Häusler na svoju vežu za mzdu, ktorej výšku nechce povedať, ale ktorá je "značne nižšia", ako sa obvykle za prácu v nočných hodinách platí.

Počas služby vyrába sviečky, čo je jeho ďalšia profesia. Ostatné večery plnia jeho funkciu náhradníci. "Niekedy sú večery pokojné a osamelé, ale tiež sú večery, kedy majú obyvatelia Lausanne, ľudia z okolia či turisti možnosť hlásnika navštíviť," hovorí jeden z nich, Marco Carrara.

[Portrait] Renato Häusler, un autre son de cloche #Lausanne #cathédrales https://t.co/tJ0mLqsAP9 pic.twitter.com/AJv0p9W4V7

— La Vie (@LaVieHebdo) May 22, 2016

Ročne sem príde 600 až 700 ľudí. "Sme v strede mesta a zároveň nad ním," zdôrazňuje Carrara a dodáva, že ho prilákala k práci pomocníka ponocného ušľachtilosť tejto úlohy.

Z výšky 40 metrov hlásnik zhliada na mesto, ako sa podľa ročných období premieňa. "V lete to je nádherné. Prilietajú sem hniezdiť dažďovníky," hovorí Häusler. "Myslím, že v úplne chaotickom svete je upokojujúce robiť povolanie, ktoré má tak dávnu tradíciu a ktoré nám umožňuje nachádzať naše korene," dodáva.