MNÍCHOV - Británia by mohla výrazne eliminovať negatívne ekonomické dôsledky tvrdého brexitu, ak by sa po 29. marci, keď krajina oficiálne odchádza z Európskej únie, jednostranne vzdala všetkých dovozných ciel. Uviedol to v najnovších výpočtoch nemecký ekonomický inštitút Ifo.
Aj v prípade uzatvorenia komplexných obchodných dohôd s viacerými krajinami by bol pokles spotreby v krajine stále výraznejší než v prípade jednostranného ústupu od dovozných ciel. Dosiahol by hodnotu okolo 1,4 %.
"Zo strany britskej vlády by to znamenalo veľmi šikovný trik. Bez dovozných ciel by sa spotreba v Británii znížila len o 0,5 %, čo je podstatne menšia miera než v prípade tvrdého brexitu s dovoznými clami ako Svetová obchodná organizácia (WTO). To by spotrebu zredukovalo o 2,8 %," povedal Gabriel Felbermayr, šéf Inštitútu ekonomických štúdií Ifo.
Najmä v prípade potravín by clá vychádzajúce zo systému WTO mali výrazný vplyv na ceny, podľa všetkého na úrovni 12 % až 15 %, podobne ako v prípade áut, odevov a obuvi. Prto je otázne, či takýto vývoj britskej vláde vyhovuje. Otázkou však zostáva, či je Británia vôbec technicky schopná zabezpečovať dôsledné colné kontroly pri najdovážanejších tovaroch.
Takouto stratégiou by sa ostrovná krajina vyhla záťaži spôsobenej (v niektorých prípadoch vysokými) novými dovoznými clami uvalenými na zhruba 68 % svojho dovozu, ktorý realizuje z EÚ alebo z krajín s uzatvorenými dohodami o voľnom obchode. Politickou cenou za to by bolo ustúpenie aj od dovozných ciel so zvyšnými štátmi, z ktorých Británia realizuje približne tretinu z celkového objemu dovozu. To sa týka najmä dovozov z krajín ako Čína a USA.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies