V Liptovskom Jáne chcú ťažiť štrk, dotknuté samosprávy to rázne odmietajú

Ťažobné jamy majú susediť priamo s ich katastrami a obávajú sa vplyvu na životné prostredie či vplyvu na dopravu. Na verejnú debatu do Liptovského Jána prišla v utorok (19. 2.) večer o zámere diskutovať viac ako stovka ľudí.

Spoločnosť plánuje od roku 2020 vyťažiť na ľavom brehu Váhu 200.000 ton štrku ročne. Ťažbu plánujú na obdobie 15 rokov. Mesto Liptovský Mikuláš spolu s dotknutými obcami spustilo minulý týždeň proti zámeru petičnú akciu. "Zámer nehodnotí správne vplyvy stavby a ťažobnej činnosti na životné prostredie. Nehodnotí ani vplyvy na dopravu, na ekosystémy či na záber bonitnej poľnohospodárskej pôdy," upozornil Gabriel Lengyel z odboru životného prostredia, dopravy a verejných priestranstiev na Mestskom úrade (MsÚ) v Liptovskom Mikuláši. Poukázal i na to, že zámer neberie do úvahy preťaženie ciest a križovatky v Okoličnom, ktorú plánuje využívať.

I keď investor v zámere deklaruje, že po skončení ťažby územie rekultivuje a zostanú vodné plochy, dotknuté samosprávy sa obávajú, že ostane len pri sľuboch. Petičiari zároveň vyčítajú investorovi fakt, že v regióne nie je zvýšený dopyt po štrkoch. "Tento dopyt na území Liptova zastrešuje už niekoľko spoločností. Sme región turizmu. Nechceme tu mať mesačnú krajinu, ani hlučné a prašné prostredie či desiatky kamiónov cez centrum mesta denne," upozornil viceprimátor Liptovského Mikuláša a iniciátor petície Ľuboš Trizna.

Ťažiť v Liptovskom Jáne umožňuje platný územný plán obce a dodatok č. 4 k územnému plánu z roku 2014. Starosta Liptovského Jána Juraj Filo deklaroval, že existuje priestor na zabránenie realizácii zámeru. "Priestor máme v posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Treba získať čas a riešiť tento problém zmenou alebo vypracovaním úplne nového územného plánu obce. Možnosť je vždy. Obec je tá, ktorá môže svoje územné plány meniť kedykoľvek a akokoľvek, samozrejme v zmysle zákona, ktorý to umožňuje," povedal.

Dodal, že sa pokúsia o vylúčenie priemyselného parku z nadriadených územných plánov. "Budeme sa snažiť o to, aby bola príroda na Liptove zachovaná a aby sa takéto veci už nemohli udiať. Bohužiaľ, terajší územný plán obce bol v súlade s územným plánom vyššieho územného celku Žilina," priblížil.

Zastupiteľstvo v Liptovskom Jáne bude zasadať 12. marca. "Za občianske združenie 'Jánčania pre Ján' aj za novozvolených poslancov môžem garantovať, že sa budeme snažiť zmeniť územný plán a zabrániť tejto ťažbe štrkov," uviedla obecná poslankyňa Zuzana Droppová.

Podpísané hárky zašle petičný výbor na vybavenie ministerstvu životného prostredia, banskému úradu aj obci Liptovský Ján. Hovorkyňa Liptovského Mikuláša Viktória Čapčíková informovala, že na ministerstvo životného prostredia doručia aj nesúhlasné stanovisko k zámeru.