MOSKVA - Za pol storočia Washington zorganizoval desiatky prevratov v rôznych častiach sveta.
Venezuelská kríza po ultimáte prezidenta Nikolasa Madura, prešla na novú, ešte nebezpečnejšiu úroveň. V prejavoch opozície v latinskoamerickej krajine, ktorá donútila otriasť režim v Caracase, je jasne viditeľná vedúca ruka Spojených štátov.
Pokus o štátny prevrat vo Venezuele je len jedným z mnohých prípadov, keď Biely dom, hovoriac o ochrane demokracie alebo predchádzaní genocídy, nehanebným spôsobom zasahuje do záležitostí iných krajín. Geografia putsov s americkou podporou je široká – od Ukrajiny do Laosu a od Grenady po Vietnam.
Systémový boj
Zo zrejmých dôvodov, v nedávnej histórie, väčšina prípadov zásahov Spojených štátov do politickej štruktúry iných štátov bola v období studenej vojny so Sovietskym zväzom. Ideologickí protivníci na medzinárodnej scéne, ktorí sa snažia posilniť svoje geopolitické pozície, sa pravidelne pokúšali nasadiť "svoju" vládu v jednej alebo druhej krajine.
Pretože v Európe, po výsledkoch Druhej svetovej vojny zloženie protichodných strán bolo všeobecne definované, scénou akcií Spojených štátov sa stali krajiny Ázie, Afriky a Južnej Ameriky.
Na jar minulého roka, ruské veľvyslanectvo vo Washingtone prinieslo údaje od amerického výskumníka z Carnegie Univerzity – Mellona, podľa ktorého len od konca II. svetovej vojny do roku 2000 Spojené štáty zasiahli najmenej 80-krát do volieb v 45 krajinách – a to "bez ohľadu na organizáciu vojenských prevratov a "farebných" revolúcií".
Počet miestnych a regionálnych konfliktov za rovnaké obdobie a čas od začiatku 21. storočia, v ktorých sa Washington zúčastňoval, takisto ide o desiatky. Americký portál AlterNet napočítal približne 80 takýchto prípadov, počnúc rokom 1953.
Pripravenosť Spojených štátov zasiahnuť, a to aj rukami vojenských alebo špeciálnych služieb pôsobiacich pod diplomatickou imunitou, v takmer akomkoľvek spore, dobre ilustruje vtip na túto tému:
"Prečo nikdy nebol vo Washingtone štátny prevrat?"
"Pretože tam nie je žiadne americké veľvyslanectvo."
Politické motívy, ktorými sa zakrývala americká administratíva vo svojich činnostiach, boli úzko prepojené s hospodárskymi záujmami Spojených štátov. Snaha získať kontrolu nad dopravnými koridormi, prírodnými zdrojmi, najmä ropou a plynom, bola zamaskovaná ako túžba zabrániť islamizácii štátov Blízkeho východu alebo zastavenia šírenia komunistických myšlienok v Ázii a Latinskej Amerike.
Obmedzujúce mechanizmy, ako napríklad OSN, neboli vždy účinnou bariérou pri pokusoch Bieleho domu zmeniť politickú mapu sveta.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies