Stále treba zvyšovať povedomie o poruchách sluchu, upozorňujú odborníci

Uviedli to odborníci na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa sluchu, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na 3. marca.

"Počet ľudí s poškodeným sluchom narastá. Tiež sa ukazuje nedostatočné povedomie o probléme u obyvateľstva, ale aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či politikov a neriešenie týchto problémov," tvrdí prednosta Kliniky otorinolaryngológie (ORL) a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) v Univerzitej nemocnici Bratislava (UNB) Milan Profant.

Podľa WHO má asi šesť percent ľudí na svete závažnú poruchu sluchu. Muži sú postihnutí častejšie ako ženy. Na Slovensku porucha sluchu podľa odhadov postihuje okolo 300.000 ľudí.

Poruchy sluchu môžu byť vrodené, ale spôsobené tiež nadmerným hlukom, infekčnými chorobami či nedostatočne liečenými zápalmi stredného ucha. "U detí sú zápaly stredného ucha najčastejšou príčinou návštevy lekára. A keď sa neriešia korektne, môže to viesť k trvalému poškodenie sluchu," varuje Profant.

Podľa Profanta oslabený sluch u detí spôsobuje sťažený vývoj reči a komunikačných schopností, a teda sťažený prístup k informáciám, vzdelávaniu a uplatneniu sa v každodennom živote. Ľudia s poruchami sluchu v strednom veku môžu mať problémy v pracovnom uplatnení, zhoršenú kvalitu života a zdravia. Oslabený sluch je veľmi častý u starších ľudí.

"Aj sluchový orgán starne a až tri štvrtiny ľudí nad 65 rokov majú závažné poškodenie sluchu," konštatuje Profant. U staršej generácie s oslabeným sluchom je častým javom sociálna izolácia, ktorá urýchľuje a znásobuje všetky negatívne javy staroby.

Problémy so sluchom však možno riešiť. Dôležité je podľa odborníkov najmä vzdelávať lekárov, informovať pacientov a rodičov, aby nezanedbávali príznaky poškodenia sluchu u svojich detí. Dôležité je aj prístrojové vybavenie. Profant pripomína aj potrebu správnej liečby detí so zápalom stredného ucha, aby sa nestal chronickým.

Jednou z možností riešenia porúch sluchu sú kochleárne implantáty, ktoré sa na Slovensku používajú už 25 rokov. "Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej časti voperovanej do spánkovej kosti a vonkajšej časti umiestnenej za uchom," priblížila Zuzana Kabátová z Kliniky ORL a chirurgie hlavy a krku LFUK v UNB.

Vďaka technickému pokroku je v súčasnosti vonkajšia časť prístroja menšia, počutie je kvalitnejšie a elektróda v prístroji neporuší prípadné zvyšky sluchu. Najmladšie dieťa, ktorému v UNB voperovali implantát, malo jeden rok a tri mesiace, najstarší pacient mal 82 rokov. Kochleárny implantát možno dať na obe uši.

Keď sa Martin narodil, ešte skríning sluchu nevykonávali vo všetkých pôrodniciach. Rodičia si v troch mesiacoch všimli, že nereaguje na zvuky a vyhľadali pomoc odborníkov. Mal jeden rok a deväť mesiacov, keď mu v roku 1999 zaviedli kochleárny implantát, s ktorým už v piatich rokoch rozumel reč bez odzerania. "Nepociťujem žiadne ťažkosti, žije sa mi s ním veľmi dobre," hovorí Martin, ktorý študuje na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského.

Pri príležitosti Svetového dňa sluchu sa v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda (UNB) bude v sobotu 2. marca konať na ORL klinike Deň otvorených dverí, kde si verejnosť môže dať vyšetriť sluch.