Kedy môžu sladkosti nášmu organizmu prospieť?

Cukor, vďaka ktorému sú mnohé sladkosti tak neodolateľné a chutné, je bezpochyby spájaný s váhovými prírastkami, rôznymi chronickými chorobami, cukrovkou či niektorými druhmi rakoviny.

Niektoré štúdie i napriek tomu naznačujú, že sladké raz za čas môže prospieť. Napríklad v nedávno vydanej štúdii, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Journal of Experimental Psychology: Applied, zaznelo, že si ľudia vyberajú oveľa menej kalorické hlavné jedlá, ak si dajú práve pred týmto jedlom ako prvý nefalšovaný dezert.

Konzumácia dezertu v rámci štúdie nebola potrebná, ale len fakt, že si ľudia mohli takú dobrotu dať, mal výrazný vplyv na ich voľbu.

"Keď si ako prvé zvolíme niečo výrazne zdravé, máme pocit, že si neskôr môžeme dať niečo viac kalorické. Ak to otočíte, potom taká voľba upadá," cituje server Time spoluautora štúdie, profesora Martina Reimanna z arizonskej univerzity.

Voľba sladkého hneď na začiatku nielen uspokojí túžbu po sladkom, ale aj vo výsledku ovplyvní to, aké hlavné jedlo si ľudia následne zvolia. Podľa jeho vyjadrenia po sladkom rozjazde ľudia viac dbajú na to, ako kalorické hlavné jedlo bude a viac sa "krotia".

Univerzitný prieskum

Reimann a jeho tím v rámci štúdie testovali 134 ľudí z univerzity, vrátane zamestnancov a študentov. Počas štyroch dní dostali na výber rôzne varianty stravovania - zdravú variantu (čerstvé ovocie) pred hlavným jedlom, menej zdravú variantu (citrónový cheesecake) pred jedlom, to isté v rovnakom zložení potom až po hlavnom jedle.

Takmer 70% tých, ktorí si zvolili cheesecake ako prvý, potom vybrali výrazne zdravší variant hlavného pokrmu (v priemere až o 250 kalórií menej) oproti tým, ktorí si ako prví zvolili ovocie.

Ľudia, ktorí si dali cheesecake až po hlavnom jedle, skonzumovali v priemere o 150 kalórií viac než tí, ktorí si ho dali ako prvý.

Správne načasovanie dezertu

Vyššie uvedená štúdia nie je prvou, ktorá zdôrazňuje, že načasovanie konzumácie dezertu je dôležité nielen z fyziologického, ale aj psychologického hľadiska.

Niektorí odborníci tiež odporúčajú dať si dezert po náročnejšom cvičení, kedy telo potrebuje vyššiu porciu cukrov, aby sa lepšie zotavilo.

Strategicky načasovaná konzumácia sladkého môže dokonca zmeniť aj každodenné stravovacie návyky, naznačujú vedci. Istý dokument z roku 2012 tvrdil, že obézni ľudia, ktorí dodržiavali diétny plán, ktorý v menšom množstve zahŕňal aj dezerty, ako sú čokoláda, sušienky alebo šišky na raňajky, mali neskôr menej chuť na sladké ako tí, ktorí dodržiavali striktne nízkokalorickú diétu.

Aj nutričná ​​dietologička Felicia Stolerová z amerického New Jersey súhlasí s tým, aby sladké bolo raz za čas súčasťou jedálnička. A to aj u ľudí, ktorí striktne dodržiavajú stravovací plán. Varuje ale pred domnienkou chápať také dezerty ako zdravé.

"Malé (dezerty) by mali byť súčasťou každého jedla? Rozhodne nie. Dokonca si nemyslím, že by mali byť konzumované denne. Ak si potom chcete občas dopriať niečo sladké, zamerajte sa na obsiahnuté kalórie. Neskôr v ten istý deň potom zvoľte jedlo menej kalorické," dodáva.