Talianska železničná trať, ktorú najprv zničili nacisti a potom škrty cez rozpočet, bola znovu sprevádzkovaná vďaka hŕstke nadšencov, ktorí dnes ponúkajú turistom cestovanie v čase po zasnežených Abruzzách v zreštaurovanom historickom vlaku. Píše o tom agentúra AFP.
Takmer 100 rokov staré a starostlivo udržiavané vagóny vezú turistov z Ríma až do lyžiarskeho strediska Roccaraso v srdci talianskej topánky po trati dlhej 120 kilometrov cez niekoľko viaduktov.
Trasa medzi mestom Sulmona a strediskom Roccaraso, ktorá stúpa až do výšky 1269 metrov nad morom, je technickým divom so svojimi elegantnými serpentínami okolo príkrych svahov. Otvorená bola v roku 1897.
Vlak označovaný za "múzeum s malou rýchlosťou" prechádza množstvom tunelov, ide okolo zmrznutých jazier a zasnežených lesov, kde niekedy bývajú k videniu vlci a občas aj nejaký ten medveď.
"Je to naozaj fascinujúci zážitok, vraciame sa do histórie s týmito pomalými vlakmi, z ktorých je možné sledovať krajinu, zatiaľ čo vo vysokorýchlostnom vlaku nevidíte nič," hovorí talianska turistka Elisabetta, ktorá cestuje spolu s rodinou.
Železnicu zničili nacisti
Začiatkom minulého storočia hrala železnica životne dôležitú úlohu pre izolované dediny v Apeninách, do ktorých sa dnes z Ríma dostanete autom za dve hodiny. Železnicu za druhej svetovej vojny zničila nemecká armáda, ktorá ustupovala pred partizánmi podporovanými spojencami. Znovu bola otvorená v roku 1960.
Počas času však zlepšovanie cestnej siete a nedostatok investícií do železníc viedli k tomu, že táto trať spustla a nakoniec na nej bola v roku 2011 prerušená prevádzka. V roku 2014 sa nadšenci zo združenia Le Rotaie spojili s Talianskou nadáciou pre železnice s cieľom "napolitánky" znovu otvoriť.
What a cool way to explore Italy: a vintage train along the Italian Apennines 😍 https://t.co/6aPUghZStH pic.twitter.com/HHsn1EuNrX
— SD Italian Film Festival (@SanDiegoFilm) December 29, 2018
"Táto trať viedla až do neapolského prístavu," vysvetľuje Claudio Colaizzo zo združenia Le Rotaie. "Trať bola tiež veľmi dôležitá pre všetkých, ktorí v regióne bývali, pretože umožňovala ľuďom cestovať do práce alebo do školy aj za zlého počasia, keď tu boli dva metre snehu," hovorí.
K dispozicii sú lokálne špeciality
Vagóny, kde má každé kupé vlastné dvere a z toho dôvodu sa im hovorí vagóny so sto dvermi, ťahá dieselová lokomotíva zo 70. rokov. Na každej zastávke môžu cestujúci vystúpiť a kúpiť si miestne syry alebo údeniny. To je vítaný príjem pre doteraz izolované dediny.
#sunset from the windows of the vintage #train.
— Transiberianaditalia (@TransiberiaIT) August 11, 2018
Hidden #Italy waiting you for a great #travel.
Come abroad! pic.twitter.com/ucwRcmJqeD
Sedemdesiatnik Vinicio D'agostino, ktorý z tejto oblasti pochádza, hrá na bubon v miestnej folklórnej skupine, ktorá cestujúcim jazdu spríjemňuje. Spomína, ako išiel týmto vlakom v roku 1969, aby sa dostavil k odvodu. "Je veľmi potešujúce, že tu som po 50 rokoch znovu," hovorí.
Le Rotaie chcú reštaurovať celú trasu, ktorá vedie z Neapola pri Tyrhénskom mori do Pescary pri Jadrane, cez celú šírku talianskej topánky. Dnes jazdí vlak každý víkend tam a späť z Ríma do Roccaraso.
Lístok stojí od 30 do 40 eur, podľa toho, či si zákazník zvolí zamat prvej triedy alebo drevené lavice druhej triedy. Už dnes sú lístky až do konca roka takmer vypredané.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies