Európski ministri poľnohospodárstva rokovali o EKO architektúre

"Dosť často počúvam na Slovensku kritiku nastavenia európskych agrodotácií, nízku diverzitu pestovaných plodín alebo nedostatočnú viazanosť platieb na produkciu. Rada EÚ je presne tá platforma, kde môžeme ovplyvniť celé fungovanie budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020. Snažíme byť na tomto fóre veľmi aktívni," uviedla po rokovaní podpredsedníčka vlády a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (SNS).

Hlavnou témou pondelkového rokovania európskych ministrov pre poľnohospodárstvo bolo nariadenie o strategických plánoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci balíka reforiem CAP po roku 2020. Podľa predloženého návrhu by členské štáty mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť práve v spomínaných strategických plánoch CAP. V rámci tohto bodu zástupcovia členských štátov predstavili národné pozície k novej zelenej architektúre. Tá by mala byť založená na troch základných prvkoch, kondicionality, eko-schémy v I. pilieri a environmentálnej schémy v II. pilieri.

"Pokiaľ ide o zelenú architektúru ako takú, považujem za správne, že nová Spoločná poľnohospodárska politika umožní poľnohospodárom zapojiť sa do ochrany prírody a napĺňania klimatických cieľov. Predpokladom pre naplnenie environmentálnych cieľov je však adekvátny rozpočet," uviedla vo svojom vystúpení ministerka Matečná.

Európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni.Problemy s odlesňovaním mame aj u nás na Slovensku.Slovensko prichádza o svoje rozsiahle lesy, ktoré pokrývajú 41 percent našeho územia.

„Slovensko ťaží viac dreva, intenzívnejšie a s nižšou pridanou hodnotou ako ostatné krajiny OECD a V4. Viac ako polovicu ťažby tvorí záchranná ťažba, ktorá od roku 2000 každým rokom stúpa,“ píše o slovenských lesoch OECD.

Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktoré je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch. V poľnohospodárskej produkcii sa na odlesňovaní podieľajú najmä komodity ako mäso z hovädzieho dobytka, palmový olej a sója.

"Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné, a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu," zdôraznila Matečná.

Súčasťou programu slovenskej delegácie v Luxemburgu bolo aj podpísanie ministerskej deklarácie Slovenska, Poľska a Českej republiky k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE) po roku 2020.

"Zmena klimatických podmienok sa bytostne dotýka každého z nás, európskych farmárov nevynímajúc. Považujeme za nevyhnutné globálnemu otepľovaniu radikálne sa postaviť a zmierňovať jeho vplyvy. Som presvedčená, že neexistuje iné riešenie ako zintenzívnenie úsilia jednotlivých sektorov, nájdenie synergií medzi nimi a rýchla aplikácia účinných opatrení do praxe. Naša deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív," uzavrela Matečná.