Zelený štvrtok je významným dňom v kresťanstve aj v rámci ľudových tradícii. Vieme ale, čo presne sa v tento deň dialo?
Zelený štvrtok v kresťanstve otvára tzv. Veľkonočné trojdnie (triduum) – Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota. Ide o deň, kedy si pripomíname poslednú večer Ježiša Krista, na ktorej došlo k premene chleba a vína na jeho telo a krv. Ježiš pritom vyslovil známu veru „Toto robte na moju pamiatku,“ pričom apoštolom zveril kňazskú moc.
Nečudujte sa, dnes nebudú zvoniť ani kostoly. Má to symbolizovať účasť na Ježišovom utrpení pri ukrižovaní. Zvony sa opäť ozvú až počas Bielej soboty. Dovtedy sa na svätých omšiach môžeme stretnúť s rapkáčmi alebo klepadlami, ktoré predstavujú hluk, aký bol prítomný na Kristovom ukrižovaní.
Odkiaľ ale pochádza názov Zelený štvrtok? Tu sa názory rôznia. Istá časť odborníkov tvrdí, že je to práve kvôli miestu, odkiaľ vojaci odvádzali Ježiša, zo zelenej Getsemanskej záhrady. Ďalší to pripisujú výrazu z germánskeho názvoslovia, kde sa slovo „greinen“ označovalo nariekanie.
Počas Zeleného štvrtka sa zvykli jesť pôstne jedlá. Dnes sa v domácnostiach najčastejšie vyskytuje práve špenát, no v minulosti si ľudia varili rôzne listové prívarky z bylín, ktoré boli v danom období práve dostupné. Okrem nich sa jedli aj makové rezance alebo šošovicový prívarok.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies