Odborníci radia: Týmto odzbrojíte svoje deti!

Deti majú svoje chvíľky a nie vždy je s nimi reč. Hoci sa každý rodič snaží svoje dieťa vychovať čo najlepšie, prichádzajú momenty, kedy je to skutočne ťažké. Ani v takých situáciách by sme však nemali „strácať hlavu“, vyskúšať by sme mohli napríklad tieto rady odborníkov.

Každý rodič už iste zažil situáciu, kedy dieťa ide doslova proti nemu. Nereaguje na požiadavky a pokyny, odvráva a robí naprieky. To sú skutočne zaťažujúce chvíle, a to nielen pre dospeláka, ale aj pre samotné dieťa. Netreba však podliehať prehnaným emóciám, ktoré by mohli vzťah s ratolesťami narušiť. Výchovu vám uľahčí niekoľko overených „zázračných“ viet.

Dieťa pod vplyvom únavy, hladu alebo iného nepohodlia neraz hovorí veci, ktoré povedať ani nechce a neskôr ich ľutuje. Zámerom je robiť všetko pre to, aby nahnevalo rodiča, lebo nedokáže spracovávať svoje negatívne emócie a takýmto spôsobom sa ich podvedome snaží uvoľňovať. Ako by sa mal rodič v takej chvíli zachovať? Stačí, ak vyslovíte vetu „Ak nemôžeš byť milý, radšej mlč.“ Je jasná, stručná a pochopiteľná. Okrem toho v sebe nesie posolstvo, ktoré vraví, že negatívne pocity sú v poriadku a z času na čas ich má každý, no vtedy je lepšie, ak nimi nezaťažujeme svoje okolie.

Autorita rodiča je večnou témou. Dieťa vám rozhodne nemôže „skákať po hlave“, no docieliť to je už náročnejšie. Ak ratolesti spochybňujú vaše rozhodnutia a majú tendenciu „prevalcovať“ to, čo vy považujete za dôležité, stačí pokojne povedať „Mám na to svoje dôvody.“ Nemusíte dieťaťu vždy a za každú cenu detailne zdôvodňovať svoje rozhodnutia, aj tak bude nástojiť na svojom. Ste autorita a ak niečo robíte, tak pre dobro potomka.

Ak máte viac ako jedno dieťa, súrodenecké nezhody či bitky vám určite nie sú cudzie. Často však nastáva situácia, kedy sa jedno dieťa príde sťažovať na druhé a očakáva, že budete na jeho strane. Nech povie čokoľvek, skúste si ho vypočuť bez toho, aby ste obraňovali jedného alebo druhého. Vtedy je treba zachovať neutrálny a objektívny postoj, pretože, ako to už býva, pri podobných incidentoch v tom nikto nie je tak celkom nevinne. Namieste je použiť formulku „Ak by som sa súrodenca opýtal, čo sa stalo, čo by povedal?“. Toto deťom podľa psychológov pomáha učiť sa empatii a uvedomiť si, že pocity majú nielen oni, ale aj ľudia okolo nich.

Na záver jedna výborná rada. Odborníci tvrdia, že pokiaľ chcete svoje deti pokarhať v menej závažných veciach, dlhé vysvetľovanie a moralizovanie nie je namieste. V situácii, ak si napríklad neuprace hračky, o ktoré sa vy následne potknete, nie je potrebné zdĺhavo lamentovať nad tým, ako si veci neváži. Buďte stručný a povedzte „Zuzka, hračky!“. Dieťa okamžite pochopí a vám to ušetrí množstvo energie.