Deti na východnej Ukrajine potrebujú pomoc

Medzi hlavné priority slovenského predsedníctva patrí prevencia a zmierňovanie konfliktu na Ukrajine, ale aj mládež a jej bezpečná budúcnosť.

K týmto témam sa pripája aj Slovenská nadácia pre UNICEF svojou zbierkou MODRÝ GOMBÍK. Už 15. rok zbierka MODRÝ GOMBÍK spája dva svety – ten náš a ten, v ktorom sa deti ocitli v núdzi a sú odkázané na našu pomoc. Výnos tohtoročnej zbierky bude venovaný deťom na východnej Ukrajine, ktoré už 6. rok žijú vo vojnovom konflikte. V čase od 6. mája do 30. júna 2019 trvá zbierka na účet Slovenskej nadácie pre UNICEF.

Od 13. mája do 26. mája 2019 budete môcť v uliciach slovenských miest stretnúť dobrovoľníkov UNICEF s prenosnými pokladničkami. Za príspevok do pokladničky si budete môcť pripnúť modrý gombík.

Tak ako gombík na svetri pomáha dieťa ochrániť pred chladom, tak aj príspevok v zbierke MODRÝ GOMBÍK má byť symbolickou ochranou v ťažkých chvíľach, ktoré deťom na Ukrajine spôsobuje vojnový konflikt. Chceme tak spoločne prispieť k zmierneniu následkov vojnového konfliktu na Ukrajine na civilné obyvateľstvo a hlavne na deti. Výkonná riaditeľka Slovenskej nadácie pre UNICEF Mária Sliacka pôsobila v rámci humanitárnej misie na Ukrajine takmer dva roky a mala možnosť vidieť všetky formy dopadu vojnového konfliktu na bežný život miestnych ľudí.

Ako sa vo vojnou zasiahnutej oblasti žije? Neustále dochádza k porušovaniu prímeria vo východnej časti Ukrajiny. Východná Ukrajina bola rozdelená tzv.kontaktnou zónou. Tá oddeľuje časť, ktorá je pod kontrolou ukrajinskej vlády od časti, nad ktorou kontrolu nemá. Táto situácia ovplyvňuje životy 500 000 detí, ktoré naďalej potrebujú humanitárnu pomoc a ochranu. Opakované ostreľovanie infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie pitnej vody, sanitárnych zariadení, elektriny, či kúrenia sťažuje každodenný život asi 3,2 milióna ľudí v Doneckej a Luhanskej oblasti. Deti majú sťažený prístup k vzdelávaniu a stále sú poškodzované školy streľbou.

Rodiny aj s deťmi, ktoré ostali žiť v tejto časti Ukrajiny alebo boli nútené sa presťahovať či vysťahovať, sú traumatizované. Sú ohrozené nielen streľbou, ale aj mínami, či pozostatkami výbušnín, ktoré sa v týchto oblastiach nachádzajú. Ohrozujú ich bezpečnosť a vedú k traumám a emocionálnemu stresu. Prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je náročný, a to aj pre deti, dievčatá, matky, či pre tých, ktorí trpia chronickými ochoreniami.

Keďže mierové rokovania nepokročili, vyzerá to tak, že nestabilná situácia bude pokračovať aj v roku 2019, hlavne v oblasti kontaktnej línie. Deväťročná Saša Shapovalenková žije so svojou mamou, otcom a staršou sestrou v meste Bakhmutka na východnej Ukrajine. Rodina žije blízko kontaktnej línie, ktorá od seba delí vládou kontrolované a nekontrolované územie východnej Ukrajiny. Saša by mala navštevovať vzdialenú školu v Opytone, pretože škola, ktorú má blízko, je obsadená vojakmi.

„Cestovať autobusom je veľmi nebezpečné,“ hovorí Sašina starká. „Autobus ide celý čas v blízkosti kontaktnej línie a môže byť kedykoľvek zasiahnutý guľkami počas streľby. Saša sa musí učiť doma. Je to pre ňu ťažké. Okná boli počas bojov rozstrieľané a máme ich teraz prikryté, takže Saša veľmi slabo vidí...Pivnicu susedov využívame pri streľbe ako úkryt. V roku 2014 sme v pivnici strávili celé leto. Deti si už zvykli za tie roky na zvuk streľby. Minulý rok začiatkom marca boli intenzívne boje a strely lietali ponad náš dom jedna za druhou. Skryli sme sa do pivnice u susedov a tam sme zostali dve noci. Teraz to už nie je také nebezpečné, ale streľbu počujeme každú noc.“ Saša sa bojí chodiť do školy. Radšej je doma s mamou a sestrou a stará sa o mačiatka.

UNICEF pomáha na východnej Ukrajine od začiatku konfliktu. Zabezpečuje lieky, vodu, hygienické balíčky, potraviny, opravuje vojnou zničené školy a domy, školí deti, aby sa vyhýbali miestam, kde sa nachádzajú míny. Šesť rokov konfliktu je veľmi dlhá doba, mnohé deti sa už narodili do vojny, nevedia, čo je pokojné detstvo bez neustáleho zvuku ostreľovania a bezstarostného chodenia do školy.