BELEHRAD – Ozbrojené sily Srbska sú v plnej pohotovosti kvôli zrážkam a zatknutiam na severe autonómneho srbského regiónu Kosovo a Metohija. Čo sa deje okolo Kosovskej Mitrovice, najväčšieho mesta na severe neuznanej republiky?
Ráno 28. mája vojaci ROSU (špeciálne jednotky polície neuznanej republiky) napadli územie severných obcí s prevládajúcou srbskou populáciou. Toto spôsobilo pobúrenie kosovských Srbov. Obyvatelia Kosovskej Mitrovice vyšli do ulíc a začali stavať barikády. Média informovali o tom, že špeciálne sily ROSU strieľali po obyvateľoch a hádzali granáty. Srbský prezident Alexander Vučič oznámil, že Belehrad nedovolí násilie voči srbskému obyvateľstvu autonómnej provincie Kosovo a Metohija. Albánske špeciálne jednotky zadržali srbských policajtov a množstvo civilistov.
Aká bola zámienka pre útok? Podľa Belehradu bolo cieľom špeciálnych jednotiek zatknúť 26 srbských policajtov a 15 civilistov pod zámienkou, že títo ľudia boli zapojení do korupcie. V skutočnosti, podľa vedenia Srbska, bola akcia zameraná na zanechanie Kosovskej Mitrovice bez ochrany miestnej polície.
Čo je známe o obetiach? Dvaja civilisti srbskej národnosti boli zranení pri prestrelke pri obci Zubin Potok. Okrem toho, bol napadnutý, zbitý a zadržaný ruský občan Michail Krasnoshchekov, člen dočasnej administratívnej misie OSN v Kosove (UNMIK). Misia OSN v Kosove tieto informácie potvrdila, ruské veľvyslanectvo v Srbsku požiadalo jeho okamžité prepustenie. Michalila Krasnoshchenkova prepustili, ale musel zostať v nemocnici. Špeciálne jednotky kosovskej polície zadržali taktiež 23 ľudí v Kosove a Metohiji – Srbov a Bosniakov (jeden z miestnych národov).
Ako na to zareagoval Belehrad? O 06:29 srbský prezident Alexander Vučič vydal rozkaz priviesť všetky jednotky srbských ozbrojených síl do pohotovosti. O deň skôr, keď hovoril pred parlamentom, vyhlásil, že Belehrad už nikdy nedovolí násilie voči srbskému obyvateľstvu v autonómnej provincii.
V Prištine odzneli myšlienky o vytvorení „Veľkého Albánska“. Špeciálne jednotky zaútočili deň potom, čo Hašim Thaci (vodca neuznaného Kosova) vyzval Albánsko, aby sa zjednotilo. „To znamená, že chcú postaviť albánsko-srbskú hranicu na Kopaoniku (pohorie v južnom Srbsku). Moja odpoveď: v Kopaoniku nebude hranica „veľkého Albánska,“ zdôraznil Vučič.
„Veľké Albánsko“ je panalbanskou myšlienkou zjednotenia všetkých území, kde žije albánska etnická skupina. Albánci si v tomto prípade nárokujú na časť Grécka, polovicu Macedónska, celého Kosova, časti územia južného Srbska, ako aj polovicu Čiernej Hory.
Ďalšie rokovania o Kosove sa budú konať v Paríži 1. alebo 2. júla. Budú pokračovaním rokovaní v Berlíne, ktoré skončili 30. apríla bez prelomových výsledkov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies