Samozber jahôd odštartoval s polmesačným oneskorením

Slovenskí pestovatelia sprístupňujú jahodoviská širokej verejnosti takmer o dva týždne neskôr ako je obvyklé. Informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV), podľa ktorého je pozitívnou správou to, že plantáže napriek tomu prekypujú bohatou úrodou.

„Sezónne ovocie od lokálnych pestovateľov je tá najzdravšia voľba, akú si môžeme dopriať. Samozberom podporujeme našich domácich pestovateľov a zároveň chránime životné prostredie. Jahody, ktoré k nám putujú z ďalekých krajín, zanechávajú nielen uhlíkovú stopu, ale aj haldy plastového odpadu. Tie, ktoré si vlastnoručne zozbierame na poli, nepotrebujú žiadne pozberové ošetrenie, aby vydržali prepravu,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.

Väčšina jahodových polí na Slovensku je podľa agrorezortu už posiata plodmi. Samozbery však odštartovali s takmer dvojtýždňovým oneskorením. Dôvodom je nepriaznivé počasie. V 16. týždni sa takmer na celom Slovensku vyskytli nočné mrazy, pričom 15 až 20 % prvých rozkvitnutých jahôd zamrzlo. Nasledoval studený a vlhký máj, ktorý posunul zber o 8 až 10 dní. „Vývoj počasia sa podpísal na začiatku sezóny pod nižšiu cukornatosť plodov. Silné dažde spôsobili, že sme museli zbierať nielen zrelé plody, ale aj hnilé, aby neznehodnotili porast. Jún však bude samozberačom priať viac,“ vysvetlil ovocinár Jozef Vozár, riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Danubius Fruct, ktorá sa v Dunajskej Lužnej venuje pestovaniu piatich jahodových odrôd.

Na Slovensku je celkovo k dispozícii až 60 jahodovísk. Zo štatistík vyplýva, že najviac plôch posiatych jahodami sa nachádza v Trnavskom kraji (42,58 ha) a Bratislavskom kraji (36,49 ha). Pozitívne podľa MPRV je, že vysadená plocha z roka na rok stále narastá. Napriek tomu sa na Slovensko dovážajú tony jahôd zo zahraničia, a to najmä zo Španielska, Nemecka, Belgicka a Grécka, ktoré musia neraz prekonať transport aj cez polovicu Európy.

„Určite by sme všetci uvítali, keby bolo na slovenských pultoch viac slovenských jahôd. Preto sme pristúpili k podpore pestovateľov jahôd formou zelenej nafty. Farmári budú môcť získať dotáciu vo výške časti spotrebnej dane zo spotrebovaných minerálnych olejov, čo im vykompenzuje časť vynaložených nákladov na spotrebu nafty. Veríme, že systémové opatrenie prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti pestovateľov a posilní jahodovú sebestačnosť Slovenska,“ dodala Matečná.

Najbohatšiu úrodu si vlani pripísal Bratislavský kraj, v ktorom sa urodilo 301 ton jahôd. Spotreba na jedného obyvateľa predstavovala 1,1 kilogramu jahôd, čo bolo o 0,1 kilogramu viac ako v roku 2017.