BRATISLAVA - Pravá chlapská road movie, aj také označenie dostal film Mareka Slobodníka Afrika na pionieri. Prvý slovenský motorkársky road movie predstavili v utorok médiám v bratislavskom Kine Lumiére.
Vo filme je hlavným hrdinom malá motorka, rozpráva sa v ňom aj o ľudskej solidarite a nechýba ani dramatická maláriová scéna. Dobrodružstvo na tých najmenších a najporuchovejších motorkách naprieč Afrikou prinieslo členom výpravy i situácie, keď išlo doslova o život.
"Vždy, keď si pozriem ten film, vrátim sa dva roky dozadu, keď sme ho natáčali. Veľmi veľa vecí sa do filmu nezmestilo, pretože bolo natočené množstvo materiálu, cez 300 hodín, a ťažké bolo vybrať hodinu a 47 minút," uviedol na tlačovej konferencii slovenský cestovateľ a dobrodruh Marek Slobodník, ktorý už v minulosti upútal pozornosť verejnosti, keď sa na pionieri dostal k Aralskému jazeru v Kazachstane.
Množstvo fanúšikov si získal aj počas ďalších výprav v rámci českých žltých trabantov, keď prešiel na Jawe 250 Južnú Ameriku, Austráliu, Indonéziu a Áziu.
Aj vizuálne pôsobivú snímku Afrika na pionieri natáčal Martin Kochaník, Marek Duranský fungoval ako fotograf. "Zachraňoval nebezpečné situácie, z fotografa sa stal druhý kameraman. Bez neho by napríklad scény v Etiópii, keď pršalo, asi vôbec nevznikli, alebo by bolo ťažké ich použiť," priznal režisér filmu, ktorý mapuje viac ako 15.000-kilometrovú päťmesačnú cestu Mareka Slobodníka a jeho štyroch priateľov na motorkách značky Jawa Pionier z Banskej Bystrice na najjužnejší bod afrického kontinentu, Strelkový mys.
Partia piatich Slovákov vycestovala z Banskej Bystrice 14. januára 2017, presne o päť mesiacov neskôr, 14. júna 2017 sa vrátili domov živí a zdraví, bohatší o neopísateľné zážitky a cestovateľské skúsenosti.
Kameraman Martin Kochaník pripustil, že výprava nebola len jazde a dobrodružstve, partia Slovákov si Afriku vychutnávala i vizuálne: "Určite sme sa aj kochali, ale viac-menej to bolo o motorkách, o ich technickom stave. Bolo to dosť na doraz aj s fyzickými silami, ale občas bolo miesto, kde sme zostali aj viac dní. Napríklad pri pyramídach sme strávili tri dni, dva dni sme iba oddychovali."
Výpravu dopĺňali dvaja mechanici, bratia Milan a Ondrej Hurárovci, ktorí vedia opraviť všetko, vždy a všade. "Každý sa na cestu pozeral vlastným pohľadom, Marek alebo Maťo stále vnímali krajinu a rozmýšľali, čo by bolo dobré vo filme. Milan stále pozeral na motorky," komentoval autor projektu prácu jedného z mechanikov, ktorému malé motorky dali zabrať.
"V tom filme pionier vyzerá ako veľmi dobrá motorka, ale asi to až tak dobrá motorka nie je," naznačil s úsmevom Slobodník.
Pre lodnú prepravu pionierov, komplikovaným vízam či nebezpečným oblastiam, ktoré museli obísť, mali slovenskí cestovatelia v itinerári detailne naplánované iba prvé štyri africké štáty svojej cesty. Jasný bol tiež cieľ ich putovania - Strelkový mys v Juhoafrickej republike.
"Prešli sme desať afrických štátov, ak počítame aj Izrael, ktorý geograficky do Afriky nespadá. Ďalej sme išli cez Sinaj do Egypta, Sudánu, Etiópie a Kene. Tam sme prekročili rovník a blížili sa pod strechu Afriky, Kilimandžáro, ďalej do Malawi, Mozambiku, Svazijska a Juhoafrickej republiky, ktorá bola posledným štátom našej cesty," objasňuje Marek.
V jeho súkromnej hitparáde nebezpečenstva, ktorému výprava čelila na cestách, je na prvom mieste maláriová scéna, ale vyskytli sa aj iné problémy.
"Nás stále niekto s niečím strašil. Keď sme išli Sinajským polostrovom, strašili nás, že nás tam môžu zabiť. Keď sme vchádzali do Sudánu, vraveli nám, že je to strašne nebezpečné, a naopak, boli tam veľmi milí ľudia," dodal Slobodník s tým, že členovia výpravy pocítili najväčší strach v Etiópii, keď ich zaistili ozbrojení muži a zobrali ich vraj na policajnú stanicu.
"Vôbec sme nevedeli, kam ideme, išli sme za nimi, pretože boli ozbrojení, nechceli sme odporovať. Vtedy sme sa strašne báli, že sú to teroristi, ľudia, ktorí nás chcú ozbíjať. Napokon všetko dobre dopadlo, boli to dobrí ľudia, ktorí nám chceli pomôcť."
Podľa Kochaníka sa pocit nebezpečia dostavil aj v najcivilizovanejšej Juhoafrickej republike. "Miestni nás varovali, že nemáme spávať vonku, za hotel sme platiť nechceli a spávali sme na policajných staniciach. Naučili sme sa komunikovať s policajtmi, každú noc sme si 'vykecali' spanie priamo na stanici," hovorí kameraman, ktorý sa najviac obával o techniku a najmä už natočený materiál.
Marek Duranský priznal, že ho najviac počas výpravy zasiahla nebezpečná malária, na ktorú ochorel aj Slobodník. Obaja skončili v nemocnici.
"Bol na tom o dosť horšie, fakt som si myslel, že umiera. Nevedeli sme, čo sa bude diať, či poletíme domov. Na druhej strane sme potom nad tým rozmýšľali, že dobré by to vyzeralo, keby sa film začínal - venované pamiatke niekoho, bolo by to populárne, našťastie sme tu všetci," zavtipkoval.
Africké dobrodružstvo si môžu diváci pozrieť od 21. júna v slovenských amfiteátroch, od 5. septembra príde na plátna kín.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies