Ani dodržanie jestvujúcich plánov na zníženie emisií skleníkových plynov nemusí stačiť, aby sa planéta Zem prestala ohrievať.
Vedci aj preto rozmýšľajú, čo iné by sa dalo robiť. Podľa britského týždenníka The Economist by k ochladeniu mohla poslúžiť masívna clona z oxidu siričitého "vstreknutého" do roku 2030 do atmosféry.
Takzvaná parížska klimatická dohoda zaväzuje svojich signatárov, že v nadchádzajúcich desaťročiach zníži emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, ktoré menia klímu a znečisťujú ovzdušie.
Ale aj keby sa krajina držali svojich sľubov, nemusí to stačiť na odvrátenie katastrofy, píše The Economist.
Predstavme si, že do roku 2030 stále stúpajú globálne teploty a hladina mora je o desiatky centimetrov vyššia, čo významne zhoršuje vplyv búrkových vĺn, ktoré tlačia morskú vodu na nízko položené oblasti a ničia pobrežnú infraštruktúru.
A parched planet could be reality by 2030. Could solar geoengineering be used to help cool the planet? https://t.co/8dBV28A3hz pic.twitter.com/zit7wwemTj
— The Economist (@TheEconomist) July 6, 2019
V Európe a Amerike by sa zvýraznili extrémy v počasí. Problém letných horúčav a zimných záplav by bol ešte horší. V južných štátoch USA, v Karibiku a v juhovýchodnej Ázii by boli pobrežné pásy "zbičované" silnejším tropickým búrkovým vírom.
Južná pologuľa by ešte viac trpela devastujúcimi obdobiami sucha a viac nepravidelnými monzúnami, ktoré už teraz podľa ohrozujú krehké poľnohospodárske systémy, čo vedie k hladomoru aj občianskym nepokojom.
Realita globálnych klimatických zmien sa nevyhne ani bohatým, ani chudobným štátom - nejaký vplyv bude mať na všetkých, aj keď je jasné, že sa nájdu aj oblasti, kde budú zmeny hodnotiť pozitívne.
Užitočná sopečná činnosť
Za týchto podmienok sa zdá, podľa odborníkov pravdepodobné, že niektoré krajiny navrhnú použitie "solárneho geoinžinierstva" k ochladeniu planéty či aspoň k spomaleniu jej otepľovania.
Jedným zo spôsobov, ako by sa dalo postupovať, je "vstrekovanie" drobných reflexných častíc do stratosféry, kde by pôsobili ako akýsi ochranný slnečník, clona odrážajúca časti slnečnej energie späť do vesmíru.
Niečo podobné sa deje sčasti aj prirodzene: veľké sopečné erupcie v minulosti vhnali veľké množstvo materiálu do atmosféry a ochladili Zem na mesiace i roky.
Trebárs erupcia Mount Pinatubo na Filipínach v roku 1991 znížila teploty na severnej pologuli až o 0,5 stupňa Celzia na štyri roky. Solárne geoinžinierstvo by, ako tvrdia jeho obhajcovia, robilo to isté riadeným spôsobom, aj keď ťažko teraz súdiť, koľko by to stálo a či by bol efekt naozaj taký, aký by mal byť.
Možným kandidátom pre použitie v geoinžinierskych projektoch - založených na znižovanie globálneho otepľovania promócií odrážania slnečného svetla - sú kvôli schopnosti vytvoriť efekt globálneho stmievania síranových aerosólov.
To tvrdí aj minuloročná analýza amerických vedcov Wake Smitha a Gernot Wagnera. Podľa nich skrátka stačí, keď sa použijú existujúce technológie k vypusteniu sírových aerosólov do stratosféry. Bolo by to vraj rýchle, spoľahlivé - a "lacné" tak, že by to zvládla jediná bohatá krajina.
Najefektívnejšie by bolo zapojenie celého sveta, otázka však je, či je to možné. Okrem iného aj preto, že ide o nesmierne kontroverznú tému, podotýka britský ekonomický týždenník na svojom Twitteri.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies