Ak ráno vyskočíte z postele napríklad o šiestej, hneď vám to myslí a ste schopní sa pustiť do akejkoľvek aktivity, potom patríte medzi ľudí typu "šranné vtáča“. Pokiaľ sa ale štartujete pomaly, vo forme začínate byť až okolo poludnia a najviac energie máte večer a v noci, potom ste typ “netopier”. Dlho sa predpokladalo, že s týmto naladením sa už rodíme a vydrží nám celý život. Podľa vedcov sa ale netopiere môžu preučiť na ranné vtáčatá za pár týždňov.
Svet okolo nás je zariadený hlavne podľa ľudí, ktorí sú schopní začať fungovať skoro ráno. V továrňach sa často pracuje od šiestej, školské vyučovanie zvyčajne začína o ôsmej, aj kancelárske profesie prichádzajú do práce pred deviatou.
Ľudia, ktorí sú aktívni hlavne večer a v noci, tak často majú problém do tejto schémy so svojím rytmom spánku a bdenia vojsť. Bývajú tak počas dňa ospalí a viac trpia stresom a depresiou. Vedci ale zistili, že s trochou snahy a pri dodržiavaní jednoduchých opatrení sa ich vnútorné hodiny dajú preriadiť na skorší čas.
Tri týždne života presne podľa hodiniek
Britskí a austrálski vedci vykonali experiment zahŕňajúci 22 “netopierov” - ľudí, ktorí priemerne zaspávali okolo 02.30 a vstávali po desiatej. Vedci im nariadili, aby si tri týždne o tejto hodine ľahli do postele a vstávali o dve až tri hodiny skôr, a to vo fixnom čase, bez ohľadu na to, či bol víkend alebo pracovný deň.
Tiež museli dbať na to, aby hneď ráno zamierili niekam na slnko, naraňajkovali sa hneď po prebudení, obedovali vždy v rovnaký čas a večerali najneskôr o 19.00 Výsledky experimentu vedci z univerzít v Birminghame, Surrey a v austrálskom Melbourne publikovali v časopise Sleep Medicine.
Účastníci štúdie po troch týždňoch striktného režimu vykazovali ráno rýchlejší reakčný čas aj fyzickú výdrž. Ich najvýkonnejšie obdobie dňa sa navyše posunulo z večerných hodín na popoludnie.
Spoluautor štúdie Andrew Bagshaw z Centra zdravého mozgu na univerzite v Birminghame poznamenal: "Keď ste nastavený tak, že zaspávate a vstávate veľmi neskoro, často potom máte problémy s fungovaním v spoločnosti. To môže viesť k celej škále problémov, ako je ospalosť počas dňa a sklony k zlej nálade a depresívnym stavom. Chceli sme vidieť, či sa formou jednoduchých opatrení dá niečo podniknúť pre to, aby sa týmto ľuďom uľavilo. Podarilo sa nám docieliť to, že po troch týždňoch účastníci našej štúdie boli schopní líhať a vstávať v priemere o dve hodiny skôr ako predtým, čo im značne uľahčilo zvládanie bežných záležitostí. "
Spoločnosť tlačí na výkon
Účastníci experimentu navyše veľmi pozitívne hodnotili dopady na svoje duševné zdravie a pocit osobnej pohody. Tvrdili, že sa cez deň menej často cítili unavení, takže boli v menšom strese a mali lepšiu náladu.
"Teraz ešte musíme dobre pochopiť, ako obvyklé spánkové vzorce v mozgu vôbec vznikajú, ako sú prepojené s pocitmi pohody a nepohody, a či podobné krátkodobé intervencie môžu mať aj dlhodobé účinky," dodal Andrew Bagshaw.
Elise Facer-Childsová, vedúca štúdie z Inštitútu pre mozgové a duševné zdravie na Monash University v Melbourne, k tomu podotkla: "Ak si pripustíme individuálne rozdiely v nastavení ľudí a poskytneme im nástroje, aby s nimi vedeli zaobchádzať, verím, že im umožníme, aby sa im lepšie žilo. Naša spoločnosť neustále tlačí na produktivitu a výkonnosť, a keď si ľudia trochu uľahčia život, je to vždy prínosné."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies