Expert na lesné požiare vysvetľuje, čo stojí za momentálnou situáciou v Arktíde

Veľkým problém sú totiž teploty počas tohto leta. Pre klimatické zmeny sú vyššie ako zvyčajný priemer. Expert na lesné požiare Mark Parrington z Copernicus Atmosphere Monitoring Service (CAMS) ich opísal ako "bezprecedentné". Dym zo stoviek z nich ovplyvňuje široké okolie. Mestá východného Ruska zaznamenali výrazné zníženie kvality ovzdušia. V júni požiare uvoľnili odhadovaných 50 megaton kysličníka uhličitého, čo podľa CAMS predstavuje ekvivalent celoročných emisií tohto plynu vo Švédsku.

Lesné požiare v Arktíde sú bežné od mája do októbra a sú prirodzenou súčasťou ekosystému. Tie tohtoročné sú však neobvyklé svojou intenzitou a rozsahom. "V takýchto vysokých zemepisných šírkach je v júni neobvyklé vidieť požiare takéhoto rozsahu a trvania," uviedol Parrington. "Avšak teploty v Arktíde sa zvyšujú oveľa rýchlejšie, ako je globálny priemer a teplejšie podmienky podnecujú vznik požiarov a ich trvanie," pokračoval.

Impressive extent of heavy smoke across much of central Russia/Siberia, Alaska & Canada from numerous intense boreal & #Arctic #wildfires shows up in latest #Copernicus Atmosphere Monitoring Service aerosol optical depth forecast https://t.co/N5E33mccsh pic.twitter.com/br0kkT02HY

— Mark Parrington (@m_parrington) July 24, 2019

Agresívne šírenie požiarov spôsobuje extrémne vysušená pôda v kombinácii s bleskami z tepla a silným vetrom. Oheň udržiava lesná pôda, ktorá pozostáva z nechránenej, rozmrznutej, suchej rašeliny s vysokým obsahom uhlíka. Požiare následne uvoľňujú veľké objemy skleníkových plynov.

Vedci tvrdia, že to, čo vidíme, je dôkaz určitej spätnej väzby, ktorú by sme mali v teplejšom svete očakávať. Zvýšená koncentrácia skleníkových plynov spôsobuje ďalšie otepľovanie, ktoré následne vytvára podmienky pre uvoľňovanie ešte väčšieho množstva uhlíka do atmosféry.