FOTO: Smutný pohľad: Klimatické zmeny na Špicbergoch zabili 200 sobov

Miestni na ostrovocho totiž v ostatnom čase objavili približne 200 sobov, ktoré uhynuli od hladu. Nórsky polárny inštitút (NPI) tvrdí, že za situáciu môže klimatická zmena.

Približne 200 zdochlín objavili traja výskumníci z NPI počas svojho výročného sčítavania voľne žijúcich sobov na Špicbergoch. Zvieratá zrejme uhynuli od hladu počas uplynulej zimy.

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

UVANLIG MANGE REINSDYRKADAVRE Tradisjonen tro har vi også denne sommeren telt reinsdyr i dalene rundt Longyearbyen og på Brøggerhalvøya nær Ny-Ålesund på Svalbard. Tellingen i år skilte seg ut ved at et regnvær tidlig på vinteren førte til ekstra mange kadavre. Effekten av vinterregn er is på bakken som hindrer reinen fra å grave seg ned til beitet. Dyrene sulter og kan dø, og det er de yngste og svakeste dyrene som bukker under først. I fjor ble det født relativt mange kalver og en hard vinter med vanskelige beiteforhold førte til en ekstra belastning for dem. Reinsdyr på Svalbard overvåkes og telles fordi den er en nøkkelart som påvirker økosystemet på tundraen, den er følsom for klimaendringer og det drives jakt på den i enkelte områder sentralt på Spitsbergen. Foto: Siri Uldal / Norsk Polarinstitutt

Príspevok, ktorý zdieľa Norsk Polarinstitutt (@norskpolarinstitutt), 22 Júl 2019 o 8:25 PDT

Výskumníčka Ashild Önviková-Pedersenová, ktorá sčítavanie viedla, sa domnieva, že takáto vysoká úmrtnosť je dôsledkom klimatickej zmeny, ktorá podľa zistení vedcov prebieha v Arktíde dvojnásobne rýchlejšie než vo zvyšku sveta. "Klimatická zmena spôsobuje, že oveľa viac prší. Dážď padá v tundre na sneh a vytvára vrstvu ľadu, čo spôsobuje, že zvieratá majú veľmi biedne podmienky na spásanie," povedala.

Špicberské soby spásajú porasty, ku ktorým sa v zime dostávajú pomocou svojich kopýt. Striedajúce sa obdobia mrznutia a roztápania však môžu zapríčiniť vytvorenie nepreniknuteľnej vrstvy ľadu, cez ktorú sa soby nedostanú k potrave.

Porovnateľný úhyn sobov zaznamenali podľa Önvikovej-Pedersenovej vedci len raz za ostatných 40 rokov, počas ktorých populáciu sobov na Špicbergoch monitorujú. Došlo k nemu v zime medzi rokmi 2007 a 2008.

Za zvýšenú úmrtnosť sobov na Špicbergoch sčasti môže aj ich narastajúca populácia žijúca na tomto súostroví. Za tento nárast taktiež čiastočne môže klimatická zmena, respektíve teplé letá. Dodáva, že vyšší počet sobov však znamená aj väčšiu konkurenciu pri spásaní porastov.

Podľa NPI sa od 80. rokoch minulého storočia počet sobov na Špicbergoch zdvojnásobil, pričom v súčasnosti ich tam žije približne 22.000.