Bratislava oslavuje 124. výročie električkovej dopravy

V popoludňajších hodinách sa ňou previezlo až 2468 cestujúcich. Prvá linka "fővonal" (hlavná trať) viedla z Hlavnej stanice cez dnešnú Štefánikovu, Námestie SNP, Jesenského a Hviezdoslavovo námestie do podhradia.

"Trať mala ešte odbočku na Štúrovu ulicu do vozovne, ktorá sa nachádzala pred dnešným nákupným centrom na Pribinovej ulici. ”Fővonal” v súčasnosti čiastočne nahradzuje linka 1 z Hlavnej stanice do centra a Petržalky," priblížil manažér PR a marketingu Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Žarnovický.

Električková doprava v Bratislave sa podľa jeho slov v začiatkoch musela stavať na miestach, kde na to bol priestor. "Električky dnes berieme ako úplnú samozrejmosť, ale v roku 1895 to bola v Bratislave dopravná revolúcia a ľudia sa chodili prevážať hore-dolu električkami. Kým dnes berieme konské povozy ako atrakciu, v tej dobe bola atrakciou práve električka. Spôsobilo to ošiaľ, až začali fiakristi a omnibusy krachovať. Boli tam veľké konkurenčné boje," podotkol.

História MHD v Bratislave sa podľa DPB začala s budovaním bratislavskej mestskej elektrickej železnice, ktorá je jednou z najstarších v Európe i vo svete. Kým v mnohých iných metropolách Európy sa hromadná preprava osôb zabezpečovala konskými železnicami, prípadne parnými električkami, Bratislava už v roku 1893 udelila koncesiu na výstavbu električky Alexandrovi Wernerovi.

"Cestovné lístky boli oproti súčasnosti pomerne drahé. Doprava vtedy nebola dotovaná mestom a spoločnosť si na seba musela zarobiť len z tržieb z predaja lístkov. V priebehu pár mesiacov vznikli tri linky, ktoré prepojili všetky vtedajšie železničné stanice v Bratislave s centrom mesta," spresnil dopravný podnik.

V roku 1898 bola vytvorená účastinná spoločnosť P.V.V.V. – „Pozsonyi villamossági részvéntyársaság“, ktorá prevzala do svojej správy Bratislavskú mestskú elektrickú železnicu. Po vstupe švajčiarskej firmy Evag holding v roku 1922 bola premenovaná na bratislavskú elektrickú účastinnú spoločnosť (BEÚS).

Po roku 1895 nasledovala podľa informácií DPB výstavba a rozširovanie tratí, napríklad cez súčasnú Špitálsku ulicu, Krížnu na Filiálnu stanicu a Šafárikovo námestie k vtedajšej novomestskej stanici a cez Obchodnú ulicu, Račiansku ulicu a do ďalších lokalít, medzi inými aj do Gaštanového hájika, k dnešnej Železničnej stanici Vinohrady.

Rok 1909 je ďalším významným medzníkom bratislavskej MHD, 19. júla sa začala prevádzka predchodcu trolejbusov na Železnú studničku. 110. výročie trolejbusov oslávi dopravný podnik v sobotu 21. septembra na dni otvorených dverí vo vozovni Jurajov dvor. Na podujatí predstaví aj novozrekonštruovaný historický trolejbus Škoda Sanos.