Školy cudzím jazykom môžu venovať viac času, než stanovuje zákon

„Výhľadovo by sme chceli časovú dotáciu zvýšiť, len nedajú sa takéto zmeny robiť z večera do rána, aj tak sme boli kritizovaní, že na to nie je kapacita,“ povedala po rokovaní vlády ministerka školstva Martina Lubyová. Reagovala tak na výhrady učiteľov a rodičov, že dve hodiny výučby týždenne sú na zvládnutie cudzieho jazyka málo. V tomto volebnom období už časovú dotáciu na výučbu druhého cudzieho jazyka zvýšiť nestihnú, museli by to urobiť opäť zákonom. „No dá sa minimálne narátať potrebná kapacita,“ dodala šéfka rezortu. Pripomenula, že dve hodiny sú minimálny rozsah, školy si môžu zvoliť väčší. „To nie sú vyslovene stanovené pravidlá. Ja si myslím, že každý, keď to chce stihnúť na lepšej úrovni, dá viac hodín,“ povedala.

Zmena vo výučbe jazykov je pre školy dobrovoľná. „Ideme veľmi zvoľna, nedávame to ako povinnosť, ten iný prvý povinný jazyk než je angličtina, ale ako možnosť,“ podotkla. Bolonská deklarácia našu krajinu podľa nej zaväzuje k tomu, aby štát žiakom počas základnej školy v rámci vzdelávania, ktoré je hradené štátom, poskytoval výučbu dvoch cudzích jazykov. „My na Slovensku sme to kedysi mali a potom sme časom od toho upustili, začali sme poskytovať len jeden povinný cudzí jazyk, a potom dokonca, od roku 2011, iba angličtinu. Už nebol výber. Teraz sa vraciame k ideálu Bolonskej deklarácie, to znamená, že dávame výber, a postupne zabezpečujeme už aj poskytovanie dvoch jazykov - pre tie deti, ktoré začnú povinným jazykom iným, než angličtinou. Tie budú mať povinne ešte aj angličtinu,“ uviedla ďalej ministerka. Systém podľa nej dlhé roky degeneroval a nedá sa zmeniť z večera do rána.

Deklaráciou o harmonizácii výstavby Európskeho systému vysokého školstva sa začal tzv. Bolonský proces v roku 1998. Nadväzujúcim dokumentom bola Bolonská deklarácia z roku 1999 o založení Európskeho vysokoškolského priestoru (EHEA). Podpísalo ju 29 európskych štátov. Slovenská republika je signatárom deklarácie od jej podpisu. V Bolonskej deklarácii boli stanovené ciele, ktoré signatári považujú za primárne pri vytváraní európskeho priestoru vo vysokoškolskom vzdelávaní a v celosvetovej podpore európskeho vysokoškolského systému.

Výučba cudzích jazykov bude podľa rezortu najväčšou zmenou v novom školskom roku. Doteraz sa žiaci učili povinne anglický jazyk už od tretieho ročníka. K nemu si zvolili v siedmom ročníku ďalší svetový jazyk, teda nemecký, taliansky, francúzsky, ruský alebo španielsky. Po novom si žiaci budú môcť vybrať svetový jazyk, ktorý sa začnú učiť v 3. ročníku povinne. Ak si žiak nevyberie anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, musí si ho v 7. až 9. ročníku zvoliť ako druhý cudzí jazyk.