Čo sa ukrýva v hlbinách jazera Loch ness? Záhada lochnessky sa objasňuje

Novozélandskí vedci sa rozhodli vykonať analýzu vzoriek DNA nájdených vo vode a prišli na to, že miesto obrieho monštra sa vo vodách druhého najväčšieho jazera Škótska preháňajú maximálne veľké úhory.

Cieľom vedeckého tímu z univerzity v novozélandskom Otago nebolo potvrdiť, alebo vyvrátiť existenciu bájne príšery, o ktorej sú dochované písomné záznamy už zo šiesteho storočia, ale zmapovanie života v jazere.

"Ľudia majú radi tajomstvá. My sme za pomoci vedy pridali ďalšiu kapitolu do príbehu o lochneskej záhade," povedal vedúci tímu genetik Neil Gemmell. Postup vedcov bol vo svojej podstate veľmi prostý. Každý živočích za sebou vo vode necháva stopu DNA. Či už pochádza zo šupiny, srsti, peria či moču, moderné metódy dokážu odhaliť pôvod biologického materiálu.

Monštrum zmienil opát zo 6. storočia

Lochnesska príšera, s menom Nessie, patrí k starému škótskemu folklóru, avšak v posledných desiatkach rokov sa tento mýtus rozšíril po celom svete. 

Prvé zmienky o neznámom tvorovi žijúcom v hlbinách jazera pochádzajú zo 6. storočia, kedy sa o nej zmienil opát Adomnán v spise o svojom predkovi svätom Kolumbovi.

Popularita netvora začala rapídne narastať od 30. rokov minulého storočia, kedy tento mýtus podporili fotografie údajnej príšery. 

Loch Ness Monster may be a giant eel, say scientists from @otago #Nessie https://t.co/apBwceduoL pic.twitter.com/oyuYlC9tY7

— Michael Stang (@herrstang) September 6, 2019

Drvivá väčšina dôkazov bola spoľahlivo vyvrátená, avšak Nessie má po celom svete rad fanúšikov a mnoho hľadačov, ktorí sa svojho sna, že na dne druhého najhlbšieho jazera v Škótsku (najhlbší bod jazera sa nachádza v hĺbke 230 metrov) bájneho tvora objaví.

Na čo vlastne vedci prišli?

Gemmellov tím odobral vzorky vody na približne troch stovkách miest v rôznych hĺbkach a dal sa do práce. Pri skúmaní vedci nezistili prítomnosť žiadneho gigantického monštra, naopak objavili veľké množstvo stôp po úhoroch. 

Že by sa teda v jazere vyskytovali "superúhori”, ktorí nedávajú spať už generáciám dobrodruhov? "To je otázka... Podľa DNA nie je možné určiť veľkosť úhorov, vzhľadom na množstvo nájdeného materiálu však takúto možnosť nemôžeme ani vylúčiť," hovorí Gemmell.

So is there a monster in Loch Ness?

Here's what scientists from University of Otago found after conducting a comprehensive study pic.twitter.com/aUqcqL2fsW

— Bloomberg TicToc (@tictoc) September 5, 2019

Ak vynecháme domnienky o existencii neznámeho monštra s dlhým krkom, potom je najčastejším vysvetlením lochnessky prítomnosť plesiosaura, ktorý by vo veľkých hĺbkach mohol prežiť dodnes. 

Ralph's favorite toy. 🐺
The only thing the #Plesiosaurus by #Schleich is good for: A dog's toy or to play with in the bathtub. pic.twitter.com/1GSUan59Yd

— Christian Schäfer (@ZANGOJOE) September 4, 2019

Ani moderná technika žiadne také zviera neobjavila a pravdepodobnosť, že by prípadný druhohorný plaz odolal uloveniu, je veľmi nepatrná. Zozbierané vzorky DNA tiež vylúčili možnosť, že by mohol byť príšerou sumec alebo zatúlaný ospalec grónsky.

Gary Campbell, ktorý vedie záznamy o nevysvetliteľných javoch v jazere, ročne dostane zhruba desať hlásení o niečom, čo ľudia považujú za abnormálny jav. Ďalší výskum preto víta a dúfa, že vedci budú vo výskume života v jazere pokračovať.