BRATISLAVA - Prezidentka SR vyzvala ľudí, aby boli ostražití voči tým, ktorí šíria nenávisť voči menšinám ako svoj program. Urobila tak pri príležitosti dnešného Pamätného dňa holokaustu a rasového násilia.
"A buďme ešte pozornejší, keď sa niekto snaží ukázať, že nenávisť je vlastnosť väčšiny Sloveniek a Slovákov a humanizmus, ľudskosť sú len pokrytectvo. Ani v dobe, ktorú si teraz pripomíname, nebolo treba byť presvedčeným fašistom, aby sa schvaľovali neľudské činy," uviedla prezidentka Zuzana Čaputová po návšteve múzea holokaustu v Seredi.
"Deviaty septembrový deň v roku 1941 sa začala pre jednu etnickú a náboženskú skupinu cesta, ktorá pokračovala diskriminovaním, prenasledovaním, deportáciami a na jej konci väčšinu čakala smrť," pripomenula hlava štátu. Priblížila, že našu históriu netvoria len víťazstvá a štátotvorné idey, ku ktorým sa s hrdosťou hlásime. "Históriu tvoria aj naše zlyhania a udalosti, o ktorých by sme najradšej nepočuli a najradšej na ne zabudli," doplnila.
Dnes je to 78 rokov, odkedy vláda vojnového slovenského štátu dňa 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov tzv. Židovský kódex. Deviaty september si navyše od roku 2001 pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie.
V dôsledku protižidovského chápania bola táto menšina na konci roku 1941 sociálne odkázanou skupinou. Ľudácky režim sa ho preto snažil zbaviť deportáciami. Transport prvých tisíc žien vypravili koncom marca 1942 z Popradu, posledný vyviezol celé rodiny 20. októbra. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Do koncentračných táborov Osvienčim a Lublina prišlo zo Slovenska okolo 58-tisíc Židov. Nasledovala aj druhá vlna, ktorá sa dotkla 13-tisíc ľudí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies