BRATISLAVA - V utorok vyvrcholila v Bratislave séria aktivít, ktorú pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie zorganizovali študenti. Sloboda podľa nich nie je samozrejmosť a demokratická spoločnosť si vyžaduje každodennú angažovanosť a pozornosť.
Podujatie iniciovali štyri bratislavské gymnázia a síce Gymnázium Juraja Hronca, 1. súkromné gymnázium na Bajkalskej ulici, Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa a LEAF Academy. Od začiatku školského roka študenti týchto aj ďalších škôl pracovali na zadaniach k témam Nežnej revolúcie, jej príčinám, priebehu a dôsledkom. Tvorili výtvarné, fotografické a literárne diela a tiež krátke filmy. Podujatia sa podľa nich zúčastnilo asi 1500 až 2000 študentov.
"17. novembra 1939 fašisti v Českej republike zavreli vysoké školy, zavraždili niekoľkých študentov a mnohých poslali do koncentračných táborov. V roku 1989 silneli iné ako dominantné politické názory a študenti chceli túto udalosť pripomenúť výraznejšie ako predtým," vysvetlila filmová producentka, umelkyňa a líderka študentského hnutia v roku 1989 Zuzana Mistríková.
.jpg)
Proti režimu vystupovali predovšetkým študenti a umelci, ale neskôr vôľu po zmene vyjadril aj pracujúci ľud a po celej krajine vznikli štrajkové výbory. "Nechceli sme len intelektuálny happening, ale začali sme chodiť aj do fabrík, kde boli ľudia skôr kŕmení ideológiou. Neskôr sa k nám pridali aj s časťou policajtov," spomína dlhoročný ekologický aktivista a vysokoškolský profesor Mikuláš Huba.
Jednotlivci už roky predtým pracovali na zveľaďovaní Slovenska, avšak ľudia v kritickej chvíli potrebujú mať vodcov, ku ktorým sa pridajú. Práve divadelníci v nedeľu 19. novembra 1989 povedali, že nebudú hrať, lebo niečo v krajine nie je v poriadku a v pondelok 20. novembra 1989 sa takmer na všetkých školách spustili štrajky a podpisové akcie.
Udalosti Nežnej revolúcie sú na Slovensku aj v Českej republike vnímané pozitívne, v ČR je to ešte o niečo viac. Odborníci pripomínajú, že Česi hodnotia November 1989 pozitívnejšie ako Slováci už dlhodobo. Dôvodom je fakt, že na Slovensko mala normalizácia výraznejšie dôsledky a vzhľadom na to sme nevolali tak výrazne po zmene. Politický a ekonomický systém pred rokom 1989 hodnotíme totiž pozitívnejšie ako naši susedia. "Najväčší víťazi tých zmien sa zdajú byť v našej verejnosti podnikatelia, ďalej sú to odporcovia bývalého režimu, čiže disidenti, tretia skupina sú mladí ľudia," vysvetlila Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky.
Okrem Slovenska a českej republiky si Nežnú revolúciu pripomenulo aj veľvyslanectvo USA na Slovensku kampaňou, v ktorej vyzývalo znovu si zaštrngať kľúčmi. "Vieme a presne si pamätáme, čo pre nás sloboda znamená. Je to sloboda prejavu, sloboda cestovať, sloboda plniť si svoje sny a ešte oveľa viac. Je dôležité oslavovať a pripomínať si, čo Slovensko dosiahlo v roku 1989 a čo ešte spoločne môžeme dosiahnuť, keď sa delíme o odvahu byť slobodní," povedala veľvyslankyňa Bridget Brinková.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies