Čítať či nečítať?

Čítanie knihy je strácanie sa v neviditeľnom. Svet v takej podobe, v akej ho poznáme, celkom prestane existovať. Vytvorí sa dosiaľ neobjavený, ktorého jedinými obyvateľmi sú čitateľ a hrdinovia príbehu. Je to ako jedinečné predstavenie, v ktorom sa naraz odohrá tragika, komika, dráma i nežnosť života.

Milovať knihu je takmer rovnaké ako podľahnúť citu ku komukoľvek alebo čomukoľvek inému. Platí tu všeobecný princíp, že čím väčšmi človek rozvíja vzťah, tým je potom intenzívnejší.

Čítanie knihy dáva veľa a pritom od človeka naspäť požaduje iba jediné - chce aspoň omrvinku jeho času. Ono sa mu odvďačí prospechom tak pre fyzické, ako aj psychické zdravie.

Na zlomok sekundy zabudnime na to, že čítanie výrazne rozširuje slovnú zásobu. Je to pravdepodobne najznámejšia výhoda, ktorá plynie z vášne pre knihu a človek ju ovláda bez toho, aby si ju potreboval nejako obzvlášť zdôvodňovať.

K pozitívam ale pripíšme i postupné formovanie hodnôt. Zreteľne stanovená hranica medzi dobrom a zlom a následná voľba, viera, že napokon i uprostred príkorí bude mať posledné slovo spravodlivosť, že i z na pohľad obyčajného človeka sa v priebehu noci smie stať hrdina, ktorý bude inšpiráciou, nachádzanie čistého šťastia, nevinný smiech i rodiaci sa súcit, to všetko a oveľa viac skúsi ten, ktorý sa autorom nechá pozvať do krajiny fantázie.

Pre niekoho prekvapujúce by mohlo byť zistenie, že vďaka čítaniu sa rozrastá sebavedomie. Kniha je totiž liek na viaceré skryté bolesti.

Je viac ako zrejmé, že ak sa v knihe dočítame zaujímavosti alebo sa priučíme novým vedomostiam, v dialógu s druhou osobou je vystupovanie istejšie. Máme čo v konverzácii ponúknuť a rozhovor plynie prirodzene bez akýchkoľvek nevítaných chvíľ ticha.

Buďme sami k sebe úprimní a priznajme si, že väčšina z nás si zvykla byť pod neustálym stresom. Niektorí tým trpia viac, iní menej, podstatné však je, že terajšia situácia nás núti myslieť si, že počet hodín nie je dostačujúci pre toľko neuzatvorených povinností. Čítanie zmierňuje napätie. Čím vzdialenejší je údel hrdinu od toho nášho, tým je úľava citeľnejšia.

Možno aj preto ma to už od obdobia dospievania ťahá ku knihám, ktoré sa odohrávajú v dávno skončených storočiach.
Čítanie je priateľ, ktorý ochráni pred takou pliagou, ako je Alzheimer.

Kto číta, oplýva väčšou kreativitou. Otáčanie strany za stranou vlieva nápad za nápadom a človek tak využije inšpiráciu pri čomkoľvek, s čím prichádza do kontaktu.

Čítanie má takú veľkú moc, že by pomohlo i bojovať s nespavosťou. Ak sa totiž pred spaním prečíta aspoň zopár strán a bude to pravidlo večer čo večer, telo to pochopí ako signál, že čoskoro nastane nočný oddych a organizmus sa pripraví na kvalitný spánok.

Kto číta, má lepšie analytické myslenie, čo sa preukáže pri strete s problémom, keď je potrebné nielen hodnotiť, ale aj navrhnúť východisko.

Čítanie trénuje koncentráciu. Myseľ je nútená spracovávať niekoľko podnetov súčasne, a preto vníma všetko polovičato. Pri písaní emailu sa telefonuje, spisuje sa zoznam nevyhnutných úkonov, rozdáva sa povel do domácnosti... Pri čítaní sa sústredenie opiera o knihu, musí sa upriamiť na obsah. Stačí denne minúť dvadsať minút a pozornosť sa zlepší.

Literatúra nikdy nezlyhá. Pri vzdelávaní bude človeku spoločníkom, ktorý ho neopustí ani vtedy, ak vypadne elektrický prúd či technológia utrpí škodu. Ňou sa dá nadobudnúť nielen odbornosť v akejkoľvek oblasti, ale sa aj posunúť pri výučbe cudzieho jazyka.

Čítajú, pretože...

„Čítať by sme nemali nikdy prestať, pretože čítanie nám dá ďaleko viac ako len niekoľko hodín relaxu. Knihy nás zavedú do čarovných, dojemných, smutných, veselých či divokých príbehov, na miesta, kde sa možno nikdy nedostaneme. Do zabudnutej minulosti či do nepolapiteľnej budúcnosti. Len kniha má takú moc. Človek, čo číta, Dokáže aspoň nachvíľu utiecť a skryť sa pred svetom, aby mohol dať priestor svojej fantázii v iných svetoch. Kniha dá našej duši krídla, naučí nás viac vnímať svet okolo nás, pochopiť správanie iných, veď čitateľ sa už stretol s toľkými ľuďmi, snažil sa vžiť do ich trápenia, zdieľal, smútil, tešil sa s nimi. Kniha je nekonečný vesmír našej fantázie," hovorí Lucia Braunová, autorka jedinečných ženských románov aj strhujúcich trilerov.

„Hemingway povedal, že neexistuje vernejší priateľ ako kniha a Oscar Wild, že kto číta, prežije s každou knihou jeden život naviac, kto nečíta, prežije iba ten svoj. Takže ťažko k tomu ešte niečo dodať. Na knihách je podľa mňa najkrajšie to, že každý sme sám riaditeľom castingu na hlavnú rolu, lebo si vo svojej predstavivosti môžeme vybrať podľa svojho gusta. Môžeme cestovať v čase, môžeme zmeniť pohlavie aj stav a byť tým, čím v tom jednom svojom živote nikdy nebudeme," píše Hana Repová, ktorá si čitateľskú náklonnosť získala sériou Boh plače potichu.

„V čítaní je viac, ako by sa mohlo zdať. Knihy sú zásobárňou vedomostí, terapiou, vďaka knihám si človek rozvíja fantáziu," dodáva jedna z najúspešnejších slovenských autoriek, Michaela Ella Hajduková.