BRATISLAVA - Ten, kto sa vzdáva, síce zažije dobré, ale nikdy neskúsi to najlepšie.
Vzdať sa znamená s niečím skoncovať. Je to jednoduché riešenie na zložitý problém. Je to ako prestať bojovať uprostred zápasu. Zbraň sa odhodí, nevyčerpá sa nadbytočná sila a človek sa vráti tam, kde bol ešte pred rozhodnutím skúsiť vyhrať. Svet sa pokojne krúti ďalej, veď má toľko toho na práci. Občas sa roztriešti nejaké zlomené srdce, inokedy niekomu vypadne rozum. Nič sa nezmení. Iba ten, kto sa vzdal, odtrhol jednu stránku z knihy. A ak príbeh nie je celý, niečo nie je v poriadku. Môže sa dočítať, ale vždy mu bude čosi chýbať.
Bieda v blahobyte.
Winstona Churchilla nie je potrebné obzvlášť predstavovať. Bol to jeden z najvplyvnejších politických vodcov a svetové dejiny ho majú hlboko vyrytého vo svojich záznamoch. Bývalý britský premiér sa ale nezrodil ako veľká osobnosť. Na všeličom si musel vylámať šťastie, aby dosiahol úspech takých rozmerov.
Winston Leonard Spencer Churchill sa prvý raz nadýchol 30. novembra 1874. Mal istú výhodu, pretože sa narodil do pomerne prominentnej anglickej rodiny. Prestíž si však vyžiadala daň a matka na neho nemala čas. Starostlivosť oňho zverila dojke, neskôr vychovávateľke. Zamestnávali ju nespočetné spoločenské udalosti, ktoré si nemohla nechať prekĺznuť pomedzi prsty. Otec bol zasa politický líder, a aj keby mal kedy venovať sa mu, neurobil to. Nič ho k nemu nepútalo, po rodičovskom cite sa akosi zľahla zem.
Nič sa mu nedarilo
Ako chlapec bol poslaný do internátnej školy, ale v učení nevynikal. Záujem prejavil iba o angličtinu a literatúru, ani v oblasti vzťahov sa neukázal nadaný. Trpel rečovou chybou, vďaka čomu býval osamelý. Zlepšil sa však v umení vyhýbania sa, koniec koncov dohnali ho k tomu okolnosti. Spolužiaci do neho neprestajne hádzali kriketové loptičky, a ak nechcel utŕžiť ranu za ranou, úderom sa vyhnúť musel.
Neobchádzali ho ani udalosti ohrozujúce život. Mal 19 rokov, keď sa takmer utopil, v starobe ho zasa zrazilo auto.
Tvárou v tvár boju
Ako príslušník kavalérie precestoval nielen Európu, ale aj Afriku, Kubu a Indiu. Tam sa presvedčil o tom, ako vyzerá boj zblízka. Napísal o tom aj viaceré novinové články a knihy. Možno aj to ho poznačilo do takej miery, že sa nezľakol nijakej prekážky, ktorú mu beznádej kládla pod nohy. Veď ak človek uvidí naozajstný boj, v ktorom oproti sebe stoja život a smrť, je vôbec niečo, čoho by sa bál tak, aby pred tým ustúpil?
Churchill sa po návrate z ciest venoval žurnalistike a politike, tie ho napokon zaviedli až do Južnej Afriky. Jeho poslaním bolo písať odtiaľ správy o tamojšej situácii, avšak nakoniec skončil ako zajatec a väzeň.
Nevzdal sa
Hoci všetko kričalo v jeho neprospech, on sa nepoddal. Mal právo sa vzdať, napriek tomu sa mu podarilo utiecť a neskôr ho vyhlásili za vojnového hrdinu. Po kandidatúre získal mandát a v úlohe premiéra sa preslávil odvážnymi stratégiami. Keď potom vystúpil s prejavom na škole, ktorú kedysi vídal ako študent, zvolil úvod, ktorý potreboval len tri slová, aby sa stal pamätným."Nikdy sa nevzdávajte." A aby myšlienku zdôraznil, dodal ešte: "Nikdy neustupujte. Naozaj nikdy." Čím by Churchill bol, keby ustúpil? Všetkým, len nie hrdinom.
Ani Boh sa nevzdáva
Ak by som mala podrobne vypísať vlastnosti Boha, ktorými sa mi prihovoril, nestačil by na to jeden článok, ba ani dva či tri. A aj keď viem, že zrejme nie je správne vyzdvihovať jednu na úkor druhej, vážim si najmä jeho nikdy sa nekončiacu trpezlivosť s človekom. Nikdy to s ním nevzdáva. Ani vtedy, keď ochutnáva zakázané ovocie zo stromu poznania, ani vtedy, keď sa mu skrýva, len aby nemusel pripustiť hriech, ani vtedy, keď sa pyšne nadúva, že ho nepotrebuje, ba dokonca ani vtedy, keď križuje a tupí jeho syna.
Boh je už raz taký
Ak by to vzdal, ochudobnil by človeka o jeho lásku. A ak sa prestane snažiť jeho stvorenie, čo potom ostane? Namiesto odvahy strach, namiesto zmyslu nezmysel. Bez rizika ale nie je skúsenosť. Bez skúsenosti nie je spomienka. Bez spomienky nie je cit a bez citu nie je život.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies