Vyše 43-tisíc ľudí bojuje za ochranu slovenskej prírody

Združenie Vlk má dve základné požiadavky. V prvom rade žiada zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, a to územia s prísnou ochranou, teda bezzásahové územia, a územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Požaduje tiež umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach.

V územiach s prísnym režimom je cieľom ochrana prirodzených procesov. Tieto územia by mali tvoriť kostru sústavy chránených lokalít, nesmeli by sa v nich vykonávať žiadne aktivity s výnimkou voľného vstupu peších návštevníkov, neinvazívneho výskumu a činností nevyhnutných na odvrátenie priameho ohrozenia.

„Výmeru prísne chránených území žiadame stanoviť na minimálne desať percent rozlohy Slovenska do roku 2030,“ uvádza Vlk v petícii. Cieľom ochrany v územiach s aktívnou ochranou je zabezpečenie priaznivého stavu chránených druhov a biotopov, udržanie charakteristickej krajinnej štruktúry a významných krajinných prvkov. V týchto lokalitách sa budú uplatňovať postupy stanovené manažmentovými plánmi za aktívnej účasti vlastníkov pozemkov a zainteresovanej verejnosti.

Petícia za skutočnú ochranu prírody nadväzuje na predchádzajúcu petíciu za zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny. Tú podpísalo 50 446 občanov a odovzdali ju na ministerstve životného prostredia (MŽP). Petícia požadovala národné parky podľa medzinárodných kritérií, päť percent bezzásahových území z rozlohy Slovenska, zjednodušenie zákona o ochrane prírody a krajiny a voľný pohyb ľudí v chránených územiach.

MŽP nezapracovalo viacero z týchto požiadaviek ani do Envirostratégie 2030, ani do novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Lesoochranárske zoskupenie sa preto rozhodlo spustiť ďalšiu petíciu za lepšiu ochranu slovenskej prírody.