Pacienti s chronickými chorobami sa podľa psychologičky nemusia báť lásky

To, vďaka čomu je najšťastnejší a zdravý, sú ľudské vzťahy. Preto je potrebné ich budovať," povedala klinická psychologička Laura Janáčková.

"Aj keď je niekto fyzicky chorý, môže si tieto vzťahy budovať. Práve o to viac potrebuje lásku," komentovala. Pokiaľ má pacient rodinu, mal by sa podľa slov odborníčky o tento vzťah starať, mať úctu, láskavosť, toleranciu a porozumenie.

Janáčková zdôraznila, že pacient musí pracovať aj na svojom sebavedomí, čo mu má pomôcť v tom, aby nebol využívaný či manipulovaný. Mieni, že ak sa obaja partneri budú snažiť pracovať na vzájomnej citovej väzbe, chorému to môže v procese jeho liečby len pomôcť.

Podľa klinickej psychologičky je tiež dôležité, aby sa pacient naučil ukázať, čo "dobré sa v ňom nachádza" a "potlačiť to, čo v ňom pekné nie je".

Rovnako považuje za potrebné, ak sa chorý človek nebojí zadefinovať, čo od života očakáva a tiež vedieť si vybrať, čo mu život núka.

"Pre toho partnera, ktorý nás má skutočne rád, je cenná naša podstata, teda to, akí sme, a nie to, ako vyzeráme," prízvukovala.

Podľa jej slov sa dá intímny život viesť vtedy, keď má oň pacient záujem. Priznáva však, že niekedy je to náročnejšie. "Vždy, keď sa to zdá náročné, existuje pomoc," dodala.

Odborníčka radí obklopovať sa spoločnosťou aj vtedy, keď sú niektoré ochorenia na prvý pohľad viditeľné. Za podstatné tiež považuje to, aby pacient svoju chorobu pred svojím partnerom neskrýval. Hľadať ho chronicky chorý človek môže rovnako medzi zdravými ľuďmi, ako aj v rôznych pacientskych organizáciách, ktoré organizujú spoločné aktivity.

"Všade okolo nás sú ľudia. Hodnota jednotlivca nespočíva v chorobe, ale v tom, aký človek je. Keď to niekto odhalí, tak je to ten pravý človek, ktorý vidí, čo má vidieť," uzavrela Janáčková.