Emisie uhlíka sa musia znížiť, inak svet čaká katastrofa, varuje OSN

Obe správy vychádzajú z rovnakých dát, takže prichádzajú s podobnými výsledkami. Zhodujú sa, že ak svet nezačne dôrazne znižovať emisie skleníkových plynov, stúpnu globálne teploty do konca storočia až o 3,2 stupňa, čo bude mať pre klímu aj pre ľudskú civilizáciu ničivé dôsledky.

Správa hovorí, že ak by sa krajiny nedržali svojich existujúcich záväzkov znižovania emisií, stúpli by teploty do konca storočia práve o 3,2 stupňa. Ak by sa emisie zvyšovali, čo sa stále deje, potom by teploty mohli stúpnuť dokonca až o päť stupňov Celzia.

Ak sa má však dodržať cieľ o zvýšení teplôt maximálne o 1,5 stupňa, je potrebné globálne emisie medzi rokmi 2020 až 2030 znižovať podstatne rýchlejšie, než doteraz - o 7,6 percenta ročne. Pokiaľ bude cieľom zvýšenie teploty maximálne o dva stupne, potom by bolo potrebné ročne znižovať emisie o 2,7 percenta.

"Som dedkom a v takom stave to tu pre svoje vnúčatá zanechať nechcem," povedal na tlačovej konferencii hlavný autor správy John Christensen. "Teraz hovoríme o zásadnej zmene - kozmetické zmeny to jednoducho nevyriešia. Potrebujeme počas nasledujúcich desiatich rokov transformovať spoločnosť," dodal.

LIVE: Global #emissions must be cut 7.6% every year for next decade to meet 1.5°C Paris Agreement target. John Christensen of @UNEP & Danish Technology Institute presents findings from the 2019 Emissions Gap Report #climatechange pic.twitter.com/dSvAbCY6tL

— UN Environment Programme Europe (@UNEP_Europe) November 26, 2019

Podľa neho by mali svoje úsilie zvýšiť aj krajiny, ktoré svoje národné ciele ohľadom znižovania emisií teraz pohodlne plnia, ako napríklad Rusko či Turecko. Kľúčové však podľa správy bude, ako sa zachovajú najväčší znečisťovatelia vrátane USA, Brazílie či Japonska, ktorí majú so znižovaním emisií problémy.

Spojené štáty začiatkom novembra oznámili, že začínajú s procesom odstúpenia od klimatickej dohody, v ktorej sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhlíka do roku 2025 o 26 až 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Podľa prezidenta Donalda Trumpa tento záväzok poškodzuje americkú ekonomiku.

Podiel oxidu uhličitého neznížilo celkovo osem krajín vrátane Slovenska
 

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) znížili v roku 2018 svoje emisie oxidu uhličitého (CO2) o 2,5 percenta v porovnaní s rokom 2017, avšak toto úsilie bolo obmedzené vysokým zvýšením uhlíkových emisií vo ôsmich krajinách vrátane Slovenska. Uviedol to v stredu Eurostat, štatistický úrad EÚ. Informovala tlačová správa TASR.

Podľa údajov Eurostatu sa emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív znížili v 20 z 28 členských štátov. Najväčší pokles bol zaznamenaný v Portugalsku (pokles o 9 % oproti stavu z roku 2017), Bulharsku (-8,1 %), Írsku (-6,8 %), Nemecku (-5,4 %), Holandsku (-4,6 %) a Chorvátsku (-4,3 %).

Na druhej strane, bol nárast emisií CO2 vlani zaznamenaný vo ôsmich členských krajinách. Najvyšší nárast uhlíkových emisií mali vlani Lotyšsko (8,5 %), Malta (6,7 %) a Estónsko (4,5 %), za nimi v závese boli Luxembursko (3,7 %), Poľsko (3,5 %), Slovensko (2,4 %), Fínsko (1,9 %) a nakoniec Litva (0,6 %).

Global CO2 levels have reached new record values, despite all the efforts and policies! It means more impact on the climate and also our wallets via new taxes! » Severe Weather Europe https://t.co/H5mx6UTylj

— Mr. T (@MrThadee) November 28, 2019

Emisie CO2 významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu planéty a predstavujú približne 80 % všetkých emisií skleníkových plynov v EÚ.

Podľa štatistických údajov Nemecko prispelo vlani v EÚ celkom 22,5 % emisiami CO2. Na druhom mieste bolo Spojené kráľovstvo (11,4 %), potom Francúzsko, Poľsko a Taliansko (okolo 10 %). Podiel Slovenska v EÚ bol 0,9-percentný, najmenej z celoeurópskeho podielu prispeli Lotyšsko (0,2 %) a Litva (0,4 %).

EÚ si dala za cieľ znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 už do roku 2020 a o 40 % do roku 2030.