Prečo je vždy všetko iba na mne?

Jedným z najväčších omylov, akých sa spoločnosť dopúšťa, je šírenie nepravdy, že ten, kto má, viac nepotrebuje. Kto potešuje, nikdy nepotrebuje byť potešený. Kto vedie, nikdy nepotrebuje byť vedený. Kto iným rozdáva, nikdy netúži po tom, aby aj on bol obdarovaný.

Ak by na tom bolo čo i len zrnko reality, prečo by potom mala minca dve strany? Už to tak raz býva, že ak sú na niekoho kladené vysoké nároky, on sám ich zvyšuje tempom práce,, ktorú venuje na rozvíjanie dominantnej vlastnosti. Nie je nikto taký, koho by sa netýkala prirodzená túžba sebarealizácie, avšak s prílišným snažením rastie aj nechuť a akýsi neznámy hnev.

Dve sestry

Ježiš vstúpil do istého domu ako návšteva. Rozhodol sa, že trochu viac hodín strávi v blízkosti sestier Marty a Márie. On mal vždy čo povedať, poslucháči mu radi načúvali, nech už hovoril o čomkoľvek. Veď za ním chodili zďaleka, len aby sa na vlastné uši presvedčili, ako je možné, že slovami kriesi dávno pochované nádeje.

V dome však vznikol konflikt. Kým Mária sedela pri Ježišových nohách a dychtivo vstrebávala jeho prítomnosť, tá druhá sestra, Marta, si nedovolila zastaviť sa.

Hnala ju povinnosť hostiteľky ukázať sa ako zručná kuchárka, ale aj všestranná gazdiná.

Pracovala tvrdo a pretlak toho, o čom sa domnievala, že sa od nej očakáva, ju dohnal k hnevu.

Hnevala sa, pretože všetko bolo opäť iba na nej a pohľad jej zastrela nielen prítomnosť, ale videla aj každú záťaž, ktorú kedy niesla v minulosti.

Veď ani vtedy mi nikto nepomohol.

Ani vtedy sa nikto neobťažoval spýtať sa, či som v poriadku.

Keď to druhí nespravia...

Marta sa rozhorčená postavila pred Ježiša a dúfala, že aspoň on napraví načatú krivdu. Žiadala od neho, aby sa jej zastal. Koniec koncov sám si určite všimol, že ona jediná obsluhuje, kým jej sestra zaháľa.

Ježiš sa usmial a venoval jej večnú múdrosť. Poukázal na to, že je stále o niečo ustarostená (teda sa cíti zaťažená), z čoho pramení dlhodobá nespokojnosť. Ale, naopak, Mária obsadila miesto pri jeho nohách a urobila dobre. Vybrala si totiž to, čo jej nikto neukradne a čo potrvá naveky.

Nezabudni

Väčšina tých, čo trpia podobne ako Marta, by sa dala zaradiť do viacerých kategórií. Tí, ktorí sú odsúdení večne niekomu spôsobovať úsmev, hoci oni sami by sa radi usmiali, tí, od ktorých je vyžadovaná ustavičná tolerancia a prehliadanie, tí, ktorí sú príliš spoľahliví, a preto nie je nik, na koho by sa mohli spoľahnúť oni...

Kdekoľvek sa však človek nachádza, vždy by si mal jednak spomenúť, že v čom vyniká, tým prispieva ku kolobehu života, a jednak sa vedieť zastaviť. Miesta pri Ježišových nohách je dosť.